vårén
Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]
mot d' aplacaedje viebe + prono coplemint.
Sustantif[candjî]
vårén omrin
- rénnvåt.
- Estô do schoûter, les våréns avént rbatou atote — B. Louis.
- C’èsteût Djudas qui v’néve
Avou lès côpeûs d’boûse, lès voleûrs, lès vårins,
Lès èscrokeûs, lès feumes di djôye, lès pampayårs
Tote li raskaye sins no qu’on troûve divins lès vèyes
— Joseph Mignolet, "Li tchant del croes", 1932, p. 89.