Aller au contenu

ahoute

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Aplacaedje di : «a houte».

Cisse pådje u ci hagnon ci est co a scrire, u a mete d’ adrame. Si vos avoz des cnoxhances so l’ sudjet, vos l’ ploz fé vos-minme.

Sustantif

[candjî]
singulî pluriyal
ahoute ahoutes

ahoute femrin

  1. plaece k' on s' î mete a houte. Loukîz a : åvrûle, coete, houriche, abri. F. abri.
    • On pôve pitit croufieus coir ki n’ sait minme pus hawter, et k’ adårrè come on pierdou ki cwirt ene ahoute. Arthur Xhignesse, « Boule-di-Gôme », 1912, p.30 (fråze rifondowe).

Parintaedje

[candjî]