sployon
Apparence
(Redjiblé di espleyon)
| Cogne prumrece (dirî voyale) |
Dispotchaedje (dirî cossoune) |
Divanceye voyale (dirî cossoune) |
|---|---|---|
| sployon | siployon | esployon |
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje vî hôt almand * « slito », pal voye do tayon-bodje vî francike * « slido », adon racuzinåve avou l' vî francès « escaon », mot cité dins l’ FEW 17 145b.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /splɔ.ˈjɔ̃/ /splɛ.ˈjɔ̃/ /splɔ̃/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /splɔ.ˈjɔ̃/
- Ricepeures : splo·yon
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| sployon | sployons |
- (mot d’ djeu) sôre di xhame di bwès, tinou coûtchî, riployî sol divant, avou des ronds fiers ådzo, po ls efants rider sol nive.
- C' est l' vî boulome Noyé å fond do spès tins ki fwait s' toû a sployon — Jacky Lodomez (fråze rifondowe).
- E cisse flouxhe k' aléve a sployon,
Londjinnmint dji m' winnéve e påye,
Cwand ene båshele téle k' on è voet måy,
Passa dlé mi come èn ombion. — Joseph Vrindts, "Vîx Lîge" (1901) p. 4, "Sov’nance d’Hiviér" (fråze rifondowe). - Ossu, dvant les lårmires do Pot d' Ôr, del croejhete, då Tchén Bleu, li sployon d' nosse Djan manka do rvierser tote ene hiede di cårpeas k' louként tourner, avou des ouys come Sint-Djîle, les polets, les tchapons, les dindons, ås brotches des forneas. — Joseph Mignolet, "Vé l’loumîre" (1922) (fråze rifondowe).
Sinonimeye
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ôtès ortografeyes (avou des sourdants nén rkinoxhous) :
- sployon : — Joseph Mignolet.
Li mot n’ est nén dins : C8