keûhisté

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (sistinme Feller)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « keû », avou l’ cawete « -isté », (avou on ristitchî H po stoper l’ ahiket) po ristoper l' ahiket; (noûmot eplaidî pol prumî côp diviè 1900)

Prononçaedje[candjî]

  • AFE : /køː.hɪs.ˈte/

Sustantif[candjî]

keûhisté omrin

  1. coeyisté.
    • On dièrain côp d’ gorê, lès-omes è sèront maîsses !
      Ossu, vola qu’èl keûhisté dèl matinêye,
      on-z-ôt wîgnî ’ne saqwè, londjinn’mint, come ine plainte
      Henri Simon, Li mwért di l’ åbe.
    • El keûhisté di s’ nahe, li campagne èsteût trisseLouis Lagauche, « Li p’tit hièrdî », Tchant III, Saint Roch, 1926.
    • Èl porfonde keûhisté d’ine djoûrnêye di prétimpJoseph Mignolet, "Fleûrs di prétins", p.91 (1929), "Li sondje dè mèstré" (1925).
    • Èt vos v’ årîz sintou tote seûle, èl keûhisté
      Dèl grande campagne … — Émile Wiket, "Fruzions d' cour".

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ôtès ortografeyes (avou des sourdants nén rkinoxhous) :

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Levant