moyén
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « medianus »
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /mɔ.ˈjɛ̃/ /mɔ.ˈjĩ/ /mɔ.ˈje/
- (pa rfrancijhaedje) /mwɛ.ˈjɛ̃/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /mɔ.ˈjẽ/
- diferins prononçaedjes : /mɔ.ˈjɛ̃/ /mɔ.ˈjĩ/ /mɔ.ˈje/
- Ricepeures : mo·yén
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| moyén | moyéns |
moyén omrin
- manire d’ ariver a åk.
- Dji m' tuze kécfeye tot moirt, dji cwire, dji m' casse li tiesse,
Po trover on moyén d' ariver al ritchesse. — Édouard Remouchamps, Tåtî l’ Pèriquî, 1884, Ake I, Sinne I, v. 5-6 (fråze rifondowe). - Fijhans des ureus åtoû d’ nos ! C’ est co l’ pus seur moyén di l’ esse nos-minmes. — Eugène Gillain (fråze rifondowe).
- Dji m' tuze kécfeye tot moirt, dji cwire, dji m' casse li tiesse,
Ratourneures
[candjî]Parintaedje
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]Addjectif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | moyén | moyéns |
| femrin padrî | moyene | moyenes |
| femrin padvant | moyene | moyenès |
- emîtrin (metou å mitan d’ on contaedje).