padrî
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Aplacaedje di : «pa» + «drî»
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /pa.ˈdʀiː/ /pɔ.ˈdʀiː/ /pu.ˈdʀiː/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pa.ˈdʀiː/
aschoûtez lu
- Ricepeures : pa·drî
Divancete
[candjî]padrî
- metou sol costé do dos.
- Elle est todi padrî mi.
- Divant-z-îr, tot rmontant l' basse voye
Avou ene grosse tcherêye di fôrxhon,
Bayåd, end aléve loyminoye
Et mi dj' shuveu padrî l' begnon. — Jean Dessard, D'ine cohe so l'aute, 1939, p.19, Èl basse vôye (1923) (fråze rifondowe). - Les ouys shuvèt l' vweteure ki passe divant les måjhones, s' alintixh sins s' presser et lait padrî leye ene hinêye d' iodofôme. — Marcel Fabry, "Li hatche di bronze" (1937), p. 50 (fråze rifondowe).
- Mins l' Îpe, leye, ni crankyive djamåy:
C' esteut todi l' minme sitoelreye
Padrî l' finiesse di mes iviers. — Lorint Hendschel, L'îpe è l'iviér.
Sinonimeye
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Li mot n’ est nén dins : C8
Ratournaedjes
[candjî]Adviebe
[candjî]padrî
- do costé do dos (d' ene djin).
- Vinoz ---. — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- Il a passé pa padrî.
- Et vla k' ene feme, k' aveut ene piete di sonk dispoy doze ans, avança pa padrî et apiça l' boird di s' mousmint (sint Luk, ratourné pa J.M. Lecomte).
Ratourneures
[candjî]aveur èn ouxh padrî fé des sacwès k' i n' fåt nén, tot s' muchiant.
- Ele n' a pont d' ouxh padrî, mins on grand å lådje padvant — André Gauditiaubois (fråze rifondowe).
Mots d’ aplacaedje
[candjî]Contråve
[candjî]Sinonimeye
[candjî]- Qwand l' gros cinsî fait fé s’ mèhenèdje,
Qwè qu’i ruc'mande a sès ovrîs,
On lait dès påtes ås pôves manèdjes…
Et mi, dji prind l’ grain ki d'meûre å drî. — Martin Lejeune, On såye sès éles, 1895.
- Qwand l' gros cinsî fait fé s’ mèhenèdje,
Ratournaedjes
[candjî]Sustantif
[candjî]padrî omrin
- (radoûcixhanmint) cou.
- Dji n' a veyou ki s' padrî.
Ratournaedjes
[candjî]cou, radoûcixhanmint
Francès : derrière (fr), postérieur (fr)
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Adviebes do walon scrîts aplakés
- Mots do walon avou des eredjistrumints odios
- Mots do walon di deus pîs
- Divancetes do walon
- Mots ki sont dins l' motî d' Bive
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî d' Bive
- Adviebes do walon
- Mots do walon avou des ratourneures
- Sustantifs do walon
- Mots do walon polant esse radoûcixhants