voltî
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « voluntāriē » (« voluntarie ») (sins esse oblidjî, espontanêymint) çou ki dene on mot avou l’ cawete « -î ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /vɔl.ˈtiː/ /vul.ˈtiː/ /vlɛ.ˈtiː/ /vla.ˈtiː/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /vɔl.ˈtiː/
aschoûtez lu
- Ricepeures : vol·tî
Adviebe
[candjî]voltî (nén candjåve)
- avou plaijhi.
- C' est bén voltî ki dji vos irè cweri al gåre.
- après on viebe, mostere k' on inme fé ciste accion la.
- Il overe voltî. — Motî Forir (fråze rifondowe). — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Dji vs schoûtreu voltî, mins dji n' a waire di tins. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Dji magne voltî del salåde. — Motî Haust (fråze rifondowe). — Motî Stasse (fråze rifondowe).
- Dj' aschoûte voltî tchanter. — Motî d’ Nivele (fråze rifondowe).
- (pus stroetmint) avou « esse ».
- Vos estoz voltî gåye. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- sovint, afaiteymint.
- I ploût voltî viè Sint-Djan. — Motî Forir (fråze rifondowe). — Motî Haust (fråze rifondowe).
Ratourneures
[candjî]- gn a nou si vî tcheron ki n’ fwaiye voltî peter s’ corijhe, gn a nou si vî tcheron ki n’ claptêye voltî s’ côp d’ corijhe
- les noûs ramons schovèt voltî / les noveas ramons scheuvnut voltî
- li ci ki louke voltî ås stoeles mete sovint si pî e l’ aveule
- li sincieus s’ kihosse voltî s’ tiesse po ki l’ machine overe e s’ plaece
- måle yebe crexhe voltî
- pus l’ bok powe, pus l’ gade el voet voltî
Mots d’ aplacaedje
[candjî]Mots vijhéns
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]après on viebe, mostrant k' on inme bén di fé ciste accion la
Francès : aimer (fr)
Neyerlandès : houden van (nl)