a må di
Apparence
| Plinne cogne | Spotcheye cogne |
|---|---|
| a må di | a må d’ |
Etimolodjeye
[candjî]Shûte des mots : « a » + « må » + « di ». Li sins revoye a « a moens di ».
Divancetire
[candjî]a må di (nén candjåve)
- taiss k' i n' årè nén.
- a må d’ ine astådje, l’ ovrèdje sèrè fêt d’min — Motî Haust.
Ratourneures
[candjî]- a må pô d’ djoûs : dins sacwants djoûs
- a må pô d’ tins, må pô d’ tins : torade
Sinonimeye
[candjî]- apus ki
- (a må di tins) : torade, bénrade, divant waire
Ôtes sicrijhas
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Sipårdaedje do mot
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]a må di
Francès : à moins de (fr), sauf (fr)
a må pô di tins
Francès : dans peu de temps (fr), bientôt (fr), prochainement (fr)
a må pô di djoûs
Francès : dans quelques jours (fr), d'ici quelques jours (fr)
Aloyrece
[candjî]a må di (nén candjåve)
- divant ki.
- A må do djouwer, i fåt ovrer. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- a må dè djouwer, i fåt ovrer — Motî Haust.
- a må qu' vos 'nn' alèse, dji sèrè rim’nou — Motî Haust.
- On vna rboere li cafè avou del dorêye la k' faleut hagnî sacwants côps dvins amå d' esse å côrin — LLagpvb, (1937), p. 37 (fråze rifondowe).
- Dj' a tnou m' promesse a må d’ fé m' dierinne voye. — Louis Lagauche, L'aimant, Li tchanson del Mouze, (1947), p. 111 (fråze rifondowe).