Aller au contenu

atraper

Èn årtike di Wiccionaire.

Prononçaedje

[candjî]

Viebe

[candjî]

atraper (viebe å coplemint)

  1. prinde ene sacwè u ene sakî.
  2. groujhî ene sakî ubén ès-n' afiyance.
  3. (mot d’ medcén) haper on må.
  4. esse pris d' on sintimint.
    • MATROGNÅRD. (tot vudant troes gotes) - Bevoz on dmey !
      Po les grands saizixhmints, creyoz m', gn a rén d' parey !
      Dji m' î cnoxhe edon, mi ! Dji sai çou k' c' est d' çoula ;
      Mi, cwand dj' atrape ene pawe, vite dji boe-st on hena. Édouard Remouchamps, Tåtî l’ Pèriquî, 1884, Ake I, Sinne XI, v. 223-226 (fråze rifondowe).
  5. ocuper ene plaece.
    • Après k' les matenes sont fineyes,
      Hay, on s' dispaitche d' endè raler ;
      On-z atrape ene plaece e l' coulêye,
      On rboet l' cafè po s' restchåfer. François Barillié, Li camarad′ dè l'joie, 1852, Li nute dè Noïé, p.90 (fråze rifondowe).
  6. djonde.
  7. (viebe å prono) : Loukîz a : « s’ atraper ».

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratourneures

[candjî]
  1. atrape ça, c' est do lård
  2. atraper del blouke
  3. atraper do må
  4. atraper ene fameuse houzleure
  5. atraper macsigrogne

Ratournaedjes

[candjî]
prinde
groujhî
esse ki awè ene maladeye