baron
Apparence
Etimolodjeye 1
[candjî]Bodje tîxhon « barō » (« baro ») (ome hardi), pal voye d' on tayon-bodje vî francike « sacebaro » (grefî d' djustice), pu reployî po les ptits nôbes. Dataedje do mot : 856 (e latén del Hôte Mîtrinne Ådje).
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| baron | barons |
baron omrin
- tite di nôblesse, ki dvént voltî on såvadje no.
- Il e-st intrè dins les djins då baron. — Motî Léonard, p. 444 (fråze rifondowe).
- C’ est ç’ djoû la ki tos les contes et les barons, ki s’ sintént cpicîs di rmoird, avént pris l’ croes d’ blanke soye do croejhlé. — Joseph Mignolet, "Li Payîs des Sotês", 1926, p. 33.
- Rôle avou les contes, les barons,
Motoit pus tård ki l' fi Piron
Sipozrè l' feye d' ene ritche barone ! — Joseph Vrindts, « Pâhûles rîmês » (1897), "Li dieraine atote", p.31 (fråze rifondowe). - Eddy Merckx a stî fwait baron.
- avnante djin.
- ome maryî, loukî pa s' feme.
- C' est m' baron.
-
li baron Eddy Merckx
-
li Baron d' Fleuru
Notule d’ uzaedje
[candjî]On metrè ene grande lete pol såvadje no, eyet divins « Monsieu l' Baron ».
- C' est les shijhes do trevén del guere, les shijhes d' amon l' Baron. — Anatole Marchal (fråze rifondowe).
- Tos ces « oyi » k’ elzî faleut dire, a zels, todi : oyi tchîf, oyi patron, oyi mwaisse, oyi monsieu l’ curé, oyi monsieu l’ Baron. — Joseph Bodson.
Ratourneures
[candjî]- mossieu l’ baron sins cawe
- li baron ra s’ vatche
Parintaedje
[candjî](minme sourdant etimolodjike)
Mots vijhéns
[candjî]Rilomêye do mot
[candjî]Poirteu(s) do no :
- « Baron d' Fleuru », no d' pene da Henri Pétrez
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]tite di noblesse
Francès : baron (fr)
mossieu l’ baron sins cawe
Francès : faux noble (fr), bourgeois gentilhomme (fr)
li baron ra s’ vatche
Francès : dit-on au jeu de cartes quand on fait jouer une dame en posant un roi ou encore quand on regagne ce qu'on avait perdu (nén ratournåve direk e francès)
Etimolodjeye 2
[candjî]S’ i gn åreut ene sakî ki sepreut cwè åd fwait di l’ etimolodjeye di « baron », el pout stitchî vaici.
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| baron | barons |
baron omrin
- (botanike) no di sacwants plantes corantes aprume dizo l' aplacaedje « bleu baron », « blanc baron » et « djaene baron ».
- Il a fwait on doket d' baron et d' pavoes.
- (pus stroetmint) bleuwe fleur ki crexhe dins les frumints, ki l’ sincieus no, c’ est : Agrostemma githago
- tchampion k' atake li påte do rgon, ki l’ sincieus no, c’ est : Claviceps purpurea.
- Nosse swele est plin d' barons.
- cråsse raecene, ki l’ sincieus no, c’ est : Synphytum officinalis
- sôre di fenasse, ki l’ sincieus no, c’ est : Poa trivialis
-
djaene baron
-
pareymint
-
bleu baron (Centaurea spp.)
-
baron u bleu baron (Agrostemma githago)
-
ôte foto del minme
-
blanc baron
-
sifwaitmint
-
baron (fenaesse)
Mots d’ aplacaedje
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]fenaesse
Francès : paturin commun (fr)
bleuwe fleur ki crexhe dins les frumints
Francès : nielle des blés (fr)
Etimolodjeye 3
[candjî]Bodje « maron » avou on ridaedje M/B.
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| baron | barons |
baron omrin
- frut do cascagnî.
- Lès gamins ont ramassî dès barons.
- Lès barons sont meûrs, i tchèyèt dèwôrs di leû scorce a picots.
-
Magnåve
-
Nén magnåve
Ratourneures
[candjî]- cure des barons såvadjes
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do tîxhon
- Mots do walon vinant do vî francike
- Mots ki l' prumî eployaedje est daté
- Sustantifs do walon
- Mots do walon avou des ratourneures
- Mots do walon nén ratournåves mot po mot e francès
- Motlî do walon pol botanike
- Mots do walon esplikés pa leu no sincieus
- Mots do walon avou on ridaedje M/B