copou

Èn årtike di Wiccionaire.
(Redjiblé di copowe)

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « cope » avou l’ cawete « -ou ».

Prononçaedje[candjî]

Addjectif[candjî]

singulî pluriyal
omrin copou copous
femrin padrî copowe copowes
femrin padvant copowe copowès

copou omrin metou purade padvant (come epitete)

  1. k’ a l’ cogne d’ on copea.
    • On tchapea copou.
    • Les curberdons sont des copowes boubounes.

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

copou