fouwêye

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « fouw- » ‎(« feu ») avou l’ cawete « -êye ».

Prononçaedje[candjî]

Disfondowes: fowaye, fouwaye, fouhay, fway, fouwèy, fouwêy

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
fouwêye fouwêyes

fouwêye omrin

  1. feu.
  2. poussire di tcherbon ki kou fé esplôzer ene houyire, tchåfor
  3. (walon levantrece) Raece, djermêye.
    • Nos estans bons, francs et lwèyås, exhous del fine fouwêye [fowaye] di Lîdje. — JHau, Quatre dialogues de paysans (1631-1636).
    • Il aveût stu à Lîdje avoû* tote li hôt’lêye des signeûrs d’Ardène: Li sîr Bièrtrand d’Sèdj’vå, ses cusins d’Florzé (...), francs lurons qu inmît dè flahî dè stoc, po l’glwére di leû fouwêyeJoseph Mignolet, "Li Payîs des Sotês", 1926, p. 31.

Sinonimeye[candjî]

Ratournaedjes[candjî]

feu; Loukîz a : feu
nulêye di poussire di hoye ki pou espôzer
raece