lia

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (vîs sistinmes)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Aplacaedje di : « li » et « a » (indicatif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « aveur »).

Prononçaedje[candjî]

Mot d’ mescôpaedje[candjî]

lia

  1. lyi a.
    • Gi lia mostré kiss chein n’et k’inn biess. Motî Rmåke li vî, 1823, a « mostré ».
    • I lia hapé to sou k’il aveu pichott à migott. Motî Rmåke li vî, 1823, a « hapé ».
    • Il lia agrawî to sou k’il aveu ben fennmain. Motî Rmåke li vî, 1823, a « agrawi ».
    • Li sogn lia fai sorti inn fameuss souweur foû de korr. Motî Rmåke li vî, 1823, a « souweur ».

Ortografeyes[candjî]

Ratournaedjes[candjî]

lia
  • Francès : lui a