Aller au contenu

medayon

Èn årtike di Wiccionaire.

Etimolodjeye

[candjî]

Bodje « medaye » avou l’ cawete « -on » calcaedje do francès « médaillon ».

Prononçaedje

[candjî]

Sustantif

[candjî]

medayon omrin

  1. grande medaye, pus grande et pus pzante k' ene medaye ordinaire.
    • Medayon d' ôr, d' årdjint, di bronze,...
    • Ci n’èst qu’on mèdalyon, ’n’tchin’trèye ;
      « Cadeau d’guerre ! », dîrît lès Français,
      Li prumîre lete di vosse nom, m’fèye,
      Avou ’ne bleûve pîre, vosse påcolèt
      Émile Wiket, "Fruzions d' cour", p.53.
  2. bidjou avou on cåde, ki rshonne ene grande medaye, et k' on-z î mete on portrait, des tchveas, evnd.

Ortografeyes

[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

[candjî]
medayon