moenneu
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]No d’ fijheu do viebe : « moenner ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : Prononçaedje a radjouter
- prononçaedje zero-cnoxheu : /mwɛ̃.ˈnøː/
- Ricepeures : moen·neu
Sustantif
[candjî]singulî | pluriyal | |
---|---|---|
omrin | moenneu | moenneus |
femrin 1 | moenneuse | moenneuses |
femrin 2 | moennresse | moennresses |
moenneu omrin
- li ci ki moenne (ene sacwè, ene biesse, ene binde di djins).
- Li moenneu des cråmignons. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- N' estant nén savant po ene çanse, dji n' vis djåzrè nén del treske ki n' esteut rén d' ôte k' ene tchinne d' omes tos pareys ki l' cråmignon, mins ki rotéve å cou d' on moenneu come nos conscrits rotént drî leu djouweu d' årmonica, les djoûs d' tiraedje å sôrt. — Joseph Mignolet, "Li walon å payîs di Lîdje" (1938), p.17 (fråze rifondowe).
Ortografeyes
[candjî]E rfondou walon :
- moenneu : R13