colebire
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Bodje « coleb- » (« colon ») avou l’ cawete « -ire ».
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /kɔ.lɛ.biːʀ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /kɔ.lɛ.biːʀ/
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
colebire | colebires |
colebire femrin
- (mot d’ colebeu) plaece k' on-z î aclive des colons.
- Å mitan des waides et des djårdéns, i gn a cial, l' ovroe d' èn årmurî, la, li colebire d' on colebeu ! — Paul-Henri Thomsin, "Li vî bleu", 2011 (fråze rifondowe).
Sinonimeye[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
plaece la k' on acleve des colons
- Francès : colombier (fr), pigeonnier (fr)