copuvite
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Aplacaedje di : «co», «pus» et «vite» (etroclaedje di troes adviebes).
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /kɔ.py.vit/ /kɔ.py.vɪt/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /kɔ.py.vit/
- Ricepeures : co·pu·vite
Adviebe
[candjî]copuvite (nén candjåve)
- mostere ki l' fråze k' on va dire est pus djusse, u arive bråmint pus sovint ki l' cene k' on vént d' dire.
- Èd'vant, Monmon, èle n'î wazeut pus sondji. Peû do s' lèyi djéryi après. Visè do mau fè en tûzant. Co pus vite, pus aujîmint qu'en l' fiant po d' bon. Èt voci qu' Monmon è-st-addé lèye — Auguste Laloux, Li ptit Bert.
- mostere k' on va dner on pus stroet sinse a ene sacwè d' djenerå.
- sol côp (!!! a-z aveuri).
- Dvant kéke taviene s' i passèt,
K' on-z î tchante ou k' on-z î reye ;
Copuvite il î intrèt
Dimander si gn a ene batreye. — François Barillié, Li camarad′ dè l'joie, 1852, Les pompiers, p.67 (fråze rifondowe).
- Dvant kéke taviene s' i passèt,
Sinonimeye
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- copuvite : S117
Ratournaedjes
[candjî]mostere k' on va dner on pus stroet sinse
Francès : en particulier (fr), spécialement (fr)