pus
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye 1[candjî]
Tayon-bodje latén « plus » (minme sinse)
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : (sorlon l’ classe croejhetrece)
- /py/ /pœ/ (fok deus prononçaedjes)
- /pys/ (minme prononçaedje pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : (sorlon l’ uzaedje)
- /pys/
- /py/
- diferins prononçaedjes : (sorlon l’ classe croejhetrece)
- Ricepeures : nén rcepåve
Adviebe[candjî]
pus (nén candjåve), prononçî /py/
- (divant èn addjectif ou èn adviebe) mostere on pus hôt livea possibe di ci mot la.
- C’ est lu l’ pus malén. — Motî d’ Cerfontinne (fråze rifondowe).
- On vierè çoula pus tård.
- On n’ va nén pus lon.
- (tot seu, padrî di) mostere ene rawete possibe a ene cwantité.
- Metoz è on kilo d’ pus.
- Fouxhoz des bons vårlets ; rindoz lzî bon dvwer ; i n’ dimandnut rén d’ pus. — José Schoovaerts, ratournant Max Stirner (fråze rifondowe).
Ratourneures[candjî]
- pus stroetmint
- si l’ Diåle est pus malén, c’ est k’ il est pus vî
- esse å pus/esse al pus: si chamayî po saveur li ci k' est li pus
- E m' viyaedje, les båsheles
Sont tertotes al pus bele,
— ELambert (fråze rifondowe). - Ele ni savèt cwè dire
So les omes nos båsheles...
Mins ele sont totes å pus fîres
D' end aveur onk por zeles!
— Camille Gaspard (fråze rifondowe). - Li Bon Diu nos evoya
ene volêye di båsheles
et d' valets tertos
Å pus vigreus
— ELambert (fråze rifondowe).
- E m' viyaedje, les båsheles
Parintaedje[candjî]
(minme sourdant etimolodjike)
Mots d’ aplacaedje[candjî]
- pus di
- pus ki, pus…ki, pus çki, li pus
- endè…pus
- todi pus
- ni…pus, ni…non pus / ni…nén pus
- pupårt (li pupårt), pupont
- å pus, di ses pus
Omofoneye[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
divant èn addjectif ou èn adviebe
Etimolodjeye 2[candjî]
Tayon-bodje latén « pus » (minme sinse).
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /py/ /pyː/, miersipepieuzmint e l’ notule ALW 15.18.
- prononçaedje zero-cnoxheu : /py/
- Ricepeures : nén rcepåve
Sustantif[candjî]
pus omrin (nén candjåve) todi singulî
Sinonimeye[candjî]
- matire, oumeur
- nichté, mannesté, måssîsté, måvasté, mizere
- troyreye, tchinisse, pourtin, marmint, miersipepieuzmint e l’ notule ALW 15.18.
Ratournaedjes[candjî]
Omofoneye[candjî]
- /py/ : pu (adonpwis)
Pwaire minimom[candjî]
- pû (piou)
Waitîz eto[candjî]
Lijhoz l’ årtike pus so Wikipedia
Francès[candjî]
Prononçaedje[candjî]
AFE : /py/
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
pus |
pus omrin
- pus (mot scrît eyet prononcî e francès come e walon) (matire).
- Le bon pus ne pue pas.
- Li boune matire ni sint nén mwais.
- Le bon pus ne pue pas.
Inglès[candjî]
Prononçaedje[candjî]
AFE : /pʌs/
Sustantif[candjî]
pus omrin
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do latén
- Mots ki n' ont k' deus prononçaedjes
- Mots ki s' prononcèt parey totavå
- Mots do walon d' on seu pî
- Adviebes do walon
- Mots nén candjåves do walon
- Mots do walon avou des ratourneures
- Sustantifs do walon
- Sustantifs do walon todi singulîs
- Motlî do walon po les docteurs
- Mots do francès
- Francès
- Sustantifs do francès
- Sustantifs do francès ki n' candjèt nén å pluriyal
- Mots do francès scrîts come e walon
- Mots d' l' inglès
- Inglès
- Sustantifs di l' inglès
- Mots d' l' inglès scrîts come e walon