hapå
Apparence
Cisse pådje ci do Wiccionaire n’ est co k’ ene esbåtche.
Si vos avoz des cnoxhances sol sudjet, vos nos ploz aidî tot rtchôcant des dnêyes so l’ årtike : clitchîz sol boton « candjî » po radjouter des infôrmåcions.
Si vos avoz des cnoxhances sol sudjet, vos nos ploz aidî tot rtchôcant des dnêyes so l’ årtike : clitchîz sol boton « candjî » po radjouter des infôrmåcions.
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « haper » avou l’ cawete « -å »
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ha.ˈpɔː/ /a.ˈpoː/ /ha.ˈpɔːʀ/ (H prumrece) (betchfessî å)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ha.ˈpɔː/
aschoûtez lu
- Ricepeures : ha·på
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| hapå | hapås |
hapå omrin
- djubet.
- (mot d’ colebeu) trape d' intrêye d' on colebî.
- Divnou pus grandiveus, paski vos vs alîz maryî,
Divins l' hôte volêye vos vs avoz stou bouter,
Vos avoz-st elaidi tos vos ancyins cpagnons
Mins vos rgretroz l' hapå, ca vs estoz bon colon. — Toussaint Brahy, Toussaint Brahy, œuvres wallonnes posthumes, A m' camarâde P. L..... Pol joû di s'Mariège, li 22 Setpimbe 1877, 1877, p.9 (fråze rifondowe et rarindjeye). - Èt come ine volêye di colons
qui s’ lèyèt toumer so l’ hapå
po r’moussî d’vins leû colèbîre,
lès pans s’ vont rapoûler so l’ tchaud pavé dè fôr. — Henri Simon, Li pan dè bon Diu, L' èfornèdje. - Come deus colons dvins ene colebire,
Dji n' cwir måy a cwiter l' hapå. — Jean Bury, Joyeux rèspleus, (1899), "Mi p’tit bouname" (fråze rifondowe). - Djeråd … Djeråd, dji vs rapoite vosse vî rodje, il a rtoumé so m' hapå. — Antoine Bouhon, Les Brixhes da Gèrâ, 1900, sinne XIV, p.35 (fråze rifondowe).
- I gn a-st e l’ inglêye del tchambe ene båbecîne ki dene sol grand-rote ; c’ est la k’ Boule-di-Gôme e-st afaiti di s’ mete a l’ awaite cwand les gros oujheas rivnèt å hapå. — Arthur Xhignesse, Boule-di-Gôme, 1912, p.5 (fråze rifondowe).
- Ni m' fwais nén rire, Djåspård ! Ass bén loukî si ç' n' est nén l' ci k' t' as metou so concours l' an passé et ki vént-st aprume di rtrover s' hapå !?! — Paul-Henri Thomsin, ratournant "Li vî bleu 2" da François Walthéry & Raoul Cauvin, 1980 (fråze rifondowe).
- Divnou pus grandiveus, paski vos vs alîz maryî,
Etimolodjeye: viebe haper, cawete -å.
Ortografeyes
[candjî]E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]trape d' intrêye d' on colebî
Francès : volet, entrée de pigeonnier,