abohner
Walon (Rifondou)[candjî]
Cisse pådje ci do Wiccionaire n’ est co k’ ene esbåtche.
Si vos avoz des cnoxhances sol sudjet, vos nos ploz aidî tot rtchôcant des dnêyes so l’ årtike : clitchîz sol boton « candjî » po radjouter des infôrmåcions.
Si vos avoz des cnoxhances sol sudjet, vos nos ploz aidî tot rtchôcant des dnêyes so l’ årtike : clitchîz sol boton « candjî » po radjouter des infôrmåcions.
abohner (s' abohner) (codjowaedje) [v.pr.] vini a bohêye, tot djåzant d' ene plante k' i ndè crexheut, aprume, k' ene djete. Les djetons s' abohnèt. Les crompires kimincèt a s' abohner. On grin bén abohné. On dit eto: bohner. F. taller, croître plus touffu, faire des tiges.
- Li tére candje di coleûr ; lès djètons s’ dirôlèt,
s’acouv’tèt, s’aboh’nèt, s’èmontèt, vèrdihèt,
d’on bê vért qui r’glatih plin d’ameûr èt d’ djonnèsse
— Henri Simon, Li pan dè Bon Diu, Li sûrdèdje.
- Li tére candje di coleûr ; lès djètons s’ dirôlèt,
Etimolodjeye: viebe fwait sol bodje "boh-" (loukîz a: bohêye) avou l' betchete a-.
| abohnaedje [o.n.] no d' fijhaedje et no di çou k' est fwait (accion eyet si adierça) po les viebes "bohner" et "s' abohner". On dit eto: bohnaedje. F. tallage, croissance drue.