vos
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « vos » (minme sinse)
Prononçaedje
[candjî](prono)
(prezintoe)
- AFE :
- diferins prononçaedjes :
- (divant cossoune) /vɔ/ /voː/ /vɔ̃/ /vuː/ ; miersipepieuzmint e l’ notule ALW 2.52 p. 150-151
- (divant voyale) /vɔz/ /voːz/ /vɔ̃z/ /vuːz/
- prononçaedje zero-cnoxheu :
- diferins prononçaedjes :
Prono d’ djin sudjet
[candjî]| divant l’ viebe | vos |
|---|---|
| dirî l’ viebe | vs |
| sipotchaedje (padvant ou padrî) |
vs |
vos omrin et femrin
- prono sudjet d’ l’ atôtchî (2inme djin do singulî), å livea ordinaire et poli.
- Mareye, vos estoz l’ bénvnowe !
- Ouxh ! Vos vs av fwait må m’ fi ?
- Dji lyi parolrè sovint d' vos. — Joseph Vrindts, Li pope d'Anvers, (1896), p.73 (fråze rifondowe).
- prono sudjet des atôtchîs (2inme djin do pluriyal), a tos les liveas sociolinwistikes.
- Hê, les efants, vos fjhoz bråmint d’ brut !
- Vos vs margayîz todi, vozôtes deus !
- Avou vosse feme, vos vénroz mindjî al måjhone dimegne.
Piceures di croejhete
[candjî]On l’ rissaetche voltî dins ene kesse : Cwè djhoz ?
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]prono sudjet del deujhinme djin do singulî å livea poli
prono sudjet del deujhinme djin do pluriyal a tos les liveas sociolinwistikes
Prono d’ djin tonike
[candjî]vos
- metou tot seu å cmince u al fén del fråze po rafoirci l' sudjet u l' coplemint.
- Vos, dji vos rtén !
- Vos î alez on pô roed, la, vos !
- (dins èn arinnoe) metou tot seu, sovint divant l’ no d’ ene djin (u minme d’ ene biesse) k’ on-z arinne todi mo mouwreçmint, å livea ordinaire u poli.
- Coroz bénrade, tos, vos, bierdjîs,
A Betleyem vey li Messî ! — NW (fråze rifondowe et rarindjeye). - Alez, tos, vos, gueus d’ påtriyotes — Marian de Saint-Antoine (fråze rifondowe).
- Sacrés, vos, biesses ! — CR2 (fråze rifondowe).
- Vos, ptits måhonteus ki vs estoz ! — CR2 (fråze rifondowe).
- Totes, vos, sotes ki vs estoz. — CR2 (fråze rifondowe).
- Schoûtez mu bén, vos, binde di zouwåves !
- A ! vos, såvadjes !
- On djouwéve a roter a cwate pates åtoû d' bobone e bawant come des tchéns; ele nos djheut « a ! vos, brakes, ki vs estoz ! »
- Coroz bénrade, tos, vos, bierdjîs,
- metou padrî ene divancete u ene aloyrece, todi po ene djin atôtcheye å livea ordinaire u poli.
- Ci n’ est nén mi k’ a fwait ça, c’ est vos !
- Dj' è sai tostant k' vos — Motî d' Bive, a « t'ostant » (fråze rifondowe).
Piceures di croejhete
[candjî]Cwand est metou tot seu, on radjoute voltî on coma après l’ prono po-z aidî å lére, mins gn a-st å pus sovint nole ahote ki s’ fwait avou.
Les rcåzeus (noûcåzeus) do 21inme sieke eployèt voltî « vozôtes » po cist uzaedje la. Les cåzeus nés-natifs do 20inme sieke ni veyént nén voltî ci candjmint d' croejhete la.
- Vos avoz vnou tot seu, vozôtes ?
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]Prono d’ djin coplemint
[candjî]| divant l’ viebe | vos |
|---|---|
| dirî l’ viebe | vs |
| sipotchaedje (padvant ou padrî) |
vs |
vos omrin et femrin
- prono droet coplemint del deujhinme djin do singulî, do livea ordinaire u poli.
- Dji n' vos shû nén trop bén.
- prono d' viebe å prono, å cmandeu.
- Dixhombrez vos ene miete !
- prono coplemint nén direk del deujhinme djin do singulî, do livea ordinaire u poli.
- Dji vos l' di et vos l' repete.
- Dj’ a-st ene sacwè a vos dire, Mitchî.
- prono coplemint direk u nén direk, del deujhinme djin do pluriyal, a tos les liveas sociolinwistikes.
- Dji vos pol dierin côp, tins ki vs estoz co tertos eshonne.
Mots d’ aplacaedje
[candjî]Sinonimeye
[candjî]- (prono coplemint nén direk) vis