airçon

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Li rfondaedje di ç’ mot cial est co so balance. Fåt i scrire « airçon » u « airson » ?

-

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « airç- » ‎(« air ») (do tayon-bodje latén « arcus » (avou candjmint del cossoune etimolodjike, dandjreus pa assaetchance do « c » do francès « arc ») (air), avou l’ cawete « -on » (li bwès d' l' airçon est arondi).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
airçon airçons

airçon omrin

  1. (muzike) baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon.
    • Li violon zimtêye
      A tchaeke côp d' airçon
      Henri Simon, "Li pan dè bon Diu", "Å bourlå" (fråze rifondowe).
  2. (belès-letes) (imådjreçmint) instrumint, cayet ki xhiltêye avou l' vint.
    • L’ aiwe gruzene si doûce tchanson
      Djouwêye so l’ meyeu des airçons Richard Joelants (fråze rifondowe).
    • Viè les blankès nûlêyes
      L' aloye prind si evolêye
      Tot fjhant tchanter si airçon !
      Et l' laecea k' nos estchante,
      E modoe d' blanc fier, tchante
      Si spitant zon ! zon ! zon !Louis Lagauche, "Les belès-eures" (1928), p. 94 (fråze rifondowe).
  3. (mot d’ mônî) pîce ki pind al potince po lever li pire tournante, po rabiyî l' pire doirmante.

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Li mot n’ est nén dins : C13, R13

Ratournaedjes[candjî]

baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon

Waitîz eto[candjî]

Lijhoz l’ årtike airçon (discramiaedje) so Wikipedia