airçon
Aller à la navigation
Aller à la recherche
-
airçon d' muzicyin
-
airçon del potince d' on molén
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Bodje « airç- » (« air ») (do bodje «arcus»), avou l’ cawete « -on » (li bwès d' l' airçon est arondi).
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : Prononçaedje a radjouter
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɛːʀ.sɔ̃/
- Ricepeures : air·çon
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
airçon | airçons |
airçon omrin
- (muzike) baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon.
- L’ aiwe gruzene si doûce tchanson Djouwêye so l’ meyeû des airçons — Richard Joelants (fråze rifondowe).
- (mot d’ mônî) pîce ki pind al potince po lever li pire tournante, po rabiyî l' pire doirmante.
Ratournaedjes[candjî]
baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon
Waitîz eto[candjî]
Lijhoz l’ årtike airçon (discramiaedje) so Wikipedia