charaban
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Calcaedje do francès « char-à-bancs » (minme sinse).
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ʃaʀ.a.ˈbɑ̃/ /ʃaːʀ.a.ˈbɑ̃/ (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ʃaʀ.a.ˈbɑ̃/
- Ricepeures : nén rcepåve
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| charaban | charabans |
charaban femrin
- (mot des tchårlîs et des tcherons), (vî mot) viye pezante vweteure publike.
- Di m' djonne tins, dj' a stou e l' Årdene avou l' charaban. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- HAMÅL. -Ca fwait, monsieu, ki vs aloz nos cwiter ?...
BERNALMONT. Awè, dj’ a stou torade sol plaece, amon Demeuse ; li charaban cwite Lidje dimwin al nute, m’ a t on dit. — Joseph Mignolet, « Al Bèle Fontinne », comèdèye di treûs akes, 1924, p.12 (fråze rifondowe).
- viye grigneuse feme.
- On vî charaban. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Awè, vî tabernake, et si vos n’ sôrtoz nén bénvite foû d’ cial, vî charaban d’ måleur, (il apougne ene tcheyire) dji vs va fé avaler ene tcheyire pa l’ cervea. — Louis Lagauche, Cåse d'on comichonaire, 1904, p.37 (fråze rifondowe).
Sinonimeye
[candjî]viye pezante vweteure publike
viye grigneuse feme
Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- charaban : JMign
- char-a-bancs : C1, E1
- châr-a-bancs : E34
E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]viye pezante vweteure publike
on vî charaban
Francès : une vieille femme désagréable, vieille choutte (fr)