rahougner

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Do viebe « hougner », avou l’ dobe betchete « ra- » di raprepiaedje des viebes, çou ki dene on mot avou l’ cawete di codjowaedje « -er » des viebes.

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) rahougne
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) rahougnez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) rahougnans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) rahougnnut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) rahougnrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) rahougnéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) rahougne
pårt. erirece (dj’ a, vos av) rahougné
Ôtes codjowaedjes come bouter

rahougner (viebe å coplemint)

  1. ridjårber les hougnes avou e mouleas
    • S’ i fzéve bon li treûzime djoû, on-aléve rahougner avou l’ ristê an bwès d’ côrî. Padrî, avou one grande fotche, on fzéve dès moulots tos lès dîj ou cwinze mètes d’après li grosseûr dès hougnes.— Fernand Barvaux, Li fènâ mwès do bon vî tins, Singuliers, 1-2009.

Ratournaedjes[candjî]

rahougner