rihoumer
Apparence
| Plinne cogne | Spotcheye cogne |
|---|---|
| rihoumer | rhoumer |
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « houmer » avou l’ betchete « ri- » des viebes.
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | r(i)home |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | r(i)houmez |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | r(i)houmans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | r(i)houmnut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | r(i)houmrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | r(i)houméve |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | r(i)home |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | r(i)houmé |
| Ôtes codjowaedjes | sipepieus tåvlea |
rihoumer (viebe å coplemint)
- (råle) houmer co on côp, riboere ene sacwè k’ a djusse aparexhou.
- (fizike) fé ridivni wapeur (on likide), tot cåzant d' on sourd di tcholeur.
- Et l’ solo, come po mostrer k’ c’ est bén lu k’ est l’ mwaisse, a rhoumé al mer tot çou ki l’ Mouze lyi aveut-st apoirté et nd a fwait des nûlêyes ki l’ vint a-st atchessî do costé del tere — Henri Simon, "Wice va l’êwe" (1907) (fråze rifondowe).
- I fåt vey li rozêye, cwand k’ ele tronne come des pieles k’ el solo rihome a wapeur, londjinnmint — Louis Lagauche.