brotchet
Apparence
-
Tiesse d’ on brotchet.
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « brotche », avou l’ cawete « -et » (a cåze del pondante gueuye do pexhon) ; mot cité dins l’ FEW 1 547a.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- prononçaedje zero-cnoxheu : /bʀɔ.t͡ʃɛ/ (minme prononçaedje pattavå)
- Ricepeures : bro·tchet
Sustantif
[candjî]singulî | pluriyal |
---|---|
brotchet | brotchets |
brotchet omrin
- (pexhon) gros pexhon magneu d’ tchå, foirt préjhî des pexheus ; ki l’ sincieus no, c’ est : Esox lucius.
- Galavale esteut on gros vilin brotchet ki bateut l’ Ambleve tote foû dispoy Lorcé disca Rwene. C’ esteut l’ pexhon l’ pus afaxhant k’ on euxhe co måy veyou. — Jean Lejeune di Djoupeye, Avå trîhes èt bwès, p. 169.
- I lyi fåt l’ brotchet ; on mete å côp, i l’ assaetche avier lu. — Félicien Barry.
- Et noste ome ki vneut abwesné,
Manca tot d’ on côp d’ piede li tiesse,
« I m’ betche ! » fjha t i, c’ est on brotchet ! »
Et Marcatchou saetcha ene åblete— Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.9, “Ine Mâle Journêye” (fråze rifondowe).
- ôte pexhon do minme djinre, foû Walonreye.
Parintaedje
[candjî]Sinonimeye
[candjî](plaijhanmint) : betch-di-cane, vorace
Dizotrins mots
[candjî](pitit brotchet) : betchet, betchtåd, brotchton, pougnård, cigåre (ALW8 p. 255)
Ratournaedjes
[candjî]gros pexhon magneu d’ tchå do djinre Esox
Waitîz eto
[candjî] Lijhoz l’ årtike brotchet so Wikipedia