djambon
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « djambe » avou l’ cawete « -on ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /d͡ʒɑ̃ː.ˈbɔ̃/
- (pa picårdijhaedje) /ɡɑ̃.ˈbɔ̃/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /d͡ʒɑ̃ː.ˈbɔ̃/
- diferins prononçaedjes : /d͡ʒɑ̃ː.ˈbɔ̃/
- Ricepeures : djam·bon
Sustantif
[candjî]singulî | pluriyal |
---|---|
djambon | djambons |
djambon omrin
- coxhe di pourcea cût salé po nde fé d’ l’ amagnî.
- Et l' djudi, li djonnesse si rapoûléve co, po shure, tot tchantant des airs di moirt, l' etermint d' Matî-l'-Oxhea, k' esteut l' etermint des oxheas d' tos les djambons k' on-z aveut magnî al fiesse. — Joseph Mignolet, "Li walon å payîs di Lîdje" (1938), p.18 (fråze rifondowe).
-
Do djambon d’ Bayone.
Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :