cénkinme

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « cénk », avou l’ cawete « -inme »

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
cénkinme cénkinmes

cénkinme

  1. (omrin et femrin) ôre ki corespond å limero cénk.
    • Elle a-st arivé li cénkinme so catoize.
    • I vént di rascode on cénkinme pris al bate di djhaedjes di powezeyes "Georges Smal".
  2. (omrin) boket k' on-z a cwand on pårtixh ene sacwè e cénk.
    • Tchaeke efant årè l' cénkinme di çou ki dmeurrè cwand on-z årè rsaetchî les foû-pårts.

Mots vijhéns[candjî]

di dvant Djivêye des nombes walons d’ après
cwatrinme cénkinme shijhinme
4inme 5inme 6inme

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

ôre corespondant å limero 5
boket cwand on pårtixh e 5

Limerotant addjectif[candjî]

singulî pluriyal
omrin cénkinme cénkinmes
femrin atribut cénkinme cénkinmes
femrin epitete
(todi padvant)
cénkinme cénkinmès

cénkinme omrin et femrin (come addjecif djondrece, todi metou padvant l’  no)

  1. metou (metowe) e l' ôre ki corespond å limero cénk.
    • C' est l' cénkinme côp k' i vént vey si matante di souke di ç' moes ci.
    • I vént do rascode el cénkinme pris al bate di djhaedjes di powezeyes "Djôr Smal".