cénkinne

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « cénk », avou l’ cawete « -inne ».

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
cénkinne cénkinnes

cénkinne femrin (cåzu todi singulî)

  1. troke di cénk sacwès, trope di cénk sakîs.
  2. (pus stroetmint) binde di cénk muzikeus.
  3. a pô près cénk.

Mots vijhéns[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

cénk (instrumints)
a pô près cénk
  • Francès : à peu près cinq (nén ratournåve direk e francès)