pansåd
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Bodje « panse », avou l’ cawete « -åd ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /pɑ̃ː.ˈsɔː/ /pɑ̃ː.ˈsaː/ /pɑ̃ː.ˈsoː/ /pɑ̃ː.ˈsaːʀ/ (betchfessî å, halcrosse rîlêye)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pɑ̃ː.ˈsɔː/
- Ricepeures : pan·såd
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| pansåd | pansåds |
pansåd omrin
- (rabaxhanmint) djin ki magne foû mzeure.
- Li ci ki magne dijh tchampinnes a ene eurêye e-st èn araedjî pansåd. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Gn a des femes ki sont des firès pansådes. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Tot houmant l' odeur d' ene tchevnêye,
On gros pansåd vôreut djuner ;
Èn ôte ki tofer si cpagntêye
Promete k' i n' boerè pus k' do té. — Henri Forir, Blouwett lîgeoiss, (ratourné do francès), 1843, p.10 (fråze rifondowe). - Dabôrd, t’ a todi stou on pansåd et èn ingråt. Vola ! — Arthur Xhignesse, Boule-di-Gôme, 1912, p.26 (fråze rifondowe).
Ratourneures
[candjî]Sinonimeye
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]Addjectif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | pansåd | pansåds |
| femrin padrî | pansåde | pansådes |
| femrin padvant | pansåde | pansådès |
pansåd
- ki magne foû mzeure.
- Gn a des djoûs k' on s' sint
Ttossu ledjire k' on balon d' savnêye
Ki gripe et djowe al berôlêye
Dissu l' rondeur des nouwêyes,
Arnagat ki tchaekene sins ratna
El pansåd stoelî k' el magnrè ! — Danielle Trempont (fråze rifondowe).
- Gn a des djoûs k' on s' sint
- (avou l' divancete « di ») rafåré après ene sacwè.
- Portant, ele savèt bén k' c' est d' leu fåte ;
A cwè bon di s' tant tourmeter ?
Ele ni dvrént nén esse si pansådes
Del såcisse li nute do Noyé. — François Barillié, Li camarad′ dè l'joie, 1852, Li nute dè Noïé, p.91 (fråze rifondowe).
- Portant, ele savèt bén k' c' est d' leu fåte ;
Ratournaedjes
[candjî]rafåré après ene sacwè
Francès : insatiable (fr), friand (fr)