pougn

Èn årtike di Wiccionaire.
Loukîz eto : pougne.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « pugnus » (minme sinse).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
pougn pougns

pougn omrin

  1. (antomeye) mwin serêye (po mancî, po bouxhî, po catchî ene sacwè, po djouwer).
  2. côp dné avou l' mwin insi.
    • Vos åroz des pougns a vosse gueuye.
    • Et d’ine hope, i roufla d’vins les brouhisses come on dj’vå d’brid’lé
      — Colowe d’infér!… brèya Biètrand, tot l’man’çant d’on pogne. Colowe d’ infér vormint !…Joseph Mignolet, Li payis des soteas (1926), p.51.

Ratourneures[candjî]

  1. fé d' ses pîs et d' ses pougns
  2. aveur li pougn djus / awè l' pougn djus

Parintaedje[candjî]

Mots d’ aplacaedje[candjî]

    • C’est vrêy’, dj’a ’ne fèy’ riçû on côp d’ pogne d’ine bèle crapaute qui n’ mi riv’néve ninJoseph Vrindts, Tot tûsant (1924), On mâ Sègnî.

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

mwin serêye

Waitîz eto[candjî]

Lijhoz l’ årtike pougn so Wikipedia