apougnî

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Do viebe « pougnî » avou l’ betchete « a- » des viebes.

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

apougnî (viebe å coplemint) (2inme troke) (codjowaedje)

  1. apicî.
    • Dji m’ tel va apougnî pa s’ buzea !
    • Mi k’a todi stu on pô vîreû, on pô tiess di hoïe, ji n’ vola nin roté on pa enn avan ; ji rézista kontt deû-z-ôtè feum ki m’apougnî po lè bress è lè janbHenri Forir, Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862.
  2. (pus stroetmint) apicî, arester (on hapeu d’ boûsses).
  3. ataker, comincî.
  4. (viebe å prono) : Loukîz a : « s’ apougnî »..

Ratourneures[candjî]

  1. apougnî po cou po tiesse : apicî fer.
  2. divant d’ apougnî : tite metou dizeu l’ adrovaedje d’ on live.
  3. apougnî l' ovraedje : ataker l' ovraedje

Parintaedje[candjî]

Mots vijhéns[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

apicî
arester (on hapeu)
comincî