divoircî
Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]
calcaedje do francès « divorcer »
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /di.vɔːʀ.se/ /dɛ.vɔːʀ.se/ /di.vɔʀ.se/ /di.vwɛʀ.siː/ /dɛ.vɔːʀ.siː/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /di.vwɛʀ.siː/
- Ricepeures : di·voir·cî
Viebe[candjî]
Djin et tins | Codjowa |
---|---|
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | divoirceye |
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | divoircîz |
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | divoirçans |
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | divoirceynut |
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | divoirceyrè |
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | divoircive |
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | divoirceye |
pårt. erirece (dj’ a, vos av) | divoircî |
Ôtes codjowaedjes | come schoircî |
divoircî (v. sins coplemint)
- cwiter lweyålmint li djin ki vos estîz maryî avou.
- Et ci n' est nén ddja seur ki l' plaitî, ki va rçure les çanses del caisse do tribunå, les rindrè do côp al feme divoirceye.
Sinonimeye[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
| divoircî, divoirceye [o.f.n.] li ci (cene) k' a divoircî. F. divorcé.
| divoirceu, divoirceuse u divoiçresse [o.f.n.] mot d' ome di lwè) li ci (cene) k' a dmandé l' divoice (mins ki n' l' a nén co). F. en instance de divorce.