coibjhî
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « cordobense » (do bodje espagnol « Córdoba » Coirdowe, veye d' Espagne), li K et B vinèt del veye, avou spotchaedje do mitan do mot, li jh vént do -s- del cawete espagnole «-ense» (mostrant l' provnance); avou l’ cawete « -î » mot cité dins l’ FEW 2/2 1182.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /kwab.ˈʒiː/ /kwam.ˈʒiː/ /kwɛp.ˈhiː/
aschoûtez lu /koːʀ.bi.ˈʒiː/ /koːʀ.by.ˈʒiː/ /kwa.ˈpiː/ /kwɛ.ˈpiː/ (betchfessî oi), (betchfessî jh) (36 prononçaedjes) - prononçaedje zero-cnoxheu : /kwab.ˈʒiː/
- diferins prononçaedjes : /kwab.ˈʒiː/ /kwam.ˈʒiː/ /kwɛp.ˈhiː/
- Ricepeures : coib·jhî
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | coibjhî | coibjhîs |
| femrin 1 | coibjhire | coibjhires |
| femrin 2 | coirbijhresse | coirbijhresses |
coibjhî omrin
- (no d’ mestî) (coirbijhreye) onk ki fwait u rfé les solés.
- A gåtche, on vîlwè avou des usteyes di coibjhî. Tene d' aiwe, pî d' fier, trintchet, cur, solés, passete, etc. — Joseph Mignolet, "Milionêre !" (1934), p.2 (fråze rifondowe).
- On lzî aprind a fé les posteures come on-z aprind les coibjhîs a fé les solés. — Henri Simon, « Janète » 1911, (eplaidaedje da Jean Haust di 1936), p.115-116 (fråze rifondowe).
- Li coibjhî prindeut onk des solés al gåtche mwin et bouxhî dsu avou on mårtea å rond tapa — Henry Matterne (fråze rifondowe).
- Li touweu sait bén come les coibjhîs vlèt les pixhas d' pourcea — Pierre-Joseph Dosimont (fråze rifondowe).
- Li fôrdjeû, qu’buvéve on hèna
Avou l’maçon,
Houka l’cwèpî qu’djåséve à ’ne cande
Ad’lé l’gorlî. — Joseph Mignolet, "Li tchant del croes", 1932, p. 51.
-
coibjhî do vî tins
-
nûton coibjhî
Ratourneures
[candjî]Parintaedje
[candjî]Sinonimeye
[candjî]Mots vijhéns
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- cwèpehî : FG1 a "cordonnier"
- cwap’hî : E21, E212b
- = kwèbhiː (cwèb’hî) : G110 p. 145
- cwabjî : S0, S117, S17 (« lu Cwabjî », p. 57)
- cwamejî : C106, FG1
- cwèp’hî : E1, G110
- = kwabžī (cwabjî) : S38 (hagnon 23 & 63)
- cwèphî : E34
- cwab’jî : S27
- cwam’jî : C8, C13
- cwapî : S0
- cwabejî : C1
- cwèpî : C106, E1, E34, E165, E170, FG1
- = kwèpxiː (cwèb'hyî) : G110 p. 145
- = kwabiː (cwabî) : G110 p. 145
Ratournaedjes
[candjî]coibjhî
Arabe : خرّاز (ar) = kharrâz
Arabe marokin : خرّاز (ary) = kherraz
Almand : Schuhmacher (de)
Inglès : shoemaker (en)
Espagnol : zapatero (es)
Francès : cordonnier (fr)
Itålyin : calzolaio (it)
Lussimbordjwès : schouster (lb)
Neyerlandès : schoenmaker (nl)
Sicilyin : scarparu (scn)
Suwedwès : skomakare (sv)
Waitîz eto
[candjî]
Lijhoz l’ årtike coibjhî so Wikipedia
Categoreyes :
- Raspepyîs årtikes do walon
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do latén
- Mots do walon vinant d' l' espagnol
- Sustantifs do walon avou l' cawete -î
- Mots do walon avou des eredjistrumints odios
- Mots avou l' betchfessî oi
- Mots avou l' betchfessî jh
- Mots avou 36 prononçaedjes
- Mots do walon di deus pîs
- Sustantifs do walon
- Motlî do walon po les nos d' mestîs
- Motlî do walon po l' coirbijhreye
- Mots do walon avou des ratourneures