Sourdant:Situdia fonolodjike da Marchot sol walon do Bork

Èn årtike di Wiccionaire.
(Redjiblé di Sourdant:S38)
[ candjî ]
Paul Marchot
Phonologie détaillé d'un patois wallon ; contribution à l'étude du wallon moderne
1892, Emile Bouillon editeur, Paris
Tos les mots di ci sourdant ci k' ont ddja stî rahoukîs sol Wiccionaire sont dins cisse categoreye cial.

Prezintaedje[candjî]

Li scrijhaedje eployî est l' rashidaedje di Boehmer.

L' ovraedje est rprins sol limero S38 po les mots avou l' accint do Bork & S39 po les mots avou l' accint d' Transene.

Pol djivêye des mots rashîts e Feller, loukîz a S38b.

Ralfabetijhaedje[candjî]

Dins l’ hagnon ortografeyes, i fåt eployî l’ modele {{=fon}} avou {{Orto}}, et dner l' mwaisse sicrijhaedje, eyet ene modêye felerijheye, avou eto l' hagnon wice ki l' mot aparexhe. Metans, a « schene » :

 {{Orto
 ...
 | {{=fon|šin|chine}} = S38 (hagnon 92)
 }}
Cisse pådje u ci hagnon ci est co a scrire, u a mete d’ adrame. Si vos avoz des cnoxhances so l’ sudjet, vos l’ ploz fé vos-minme.
Boehmer Latén (Feller) AFE Egzimpes
Boehmer /AFE/  → Feller (rifondou)
ă a (court) /a/ yăp /jap/ → yabe (yebe)
ā a (long) /aː/
ã an / am (divant b et p) /ã/ ãpõn /ãpɔ̃n/ → amponne (ampône)
dj /d͡ʒ/ dãdžrœ̣ /dãd͡ʒrøː/ → dandjreûs (dandjreus)
ę è /ɛ/ hęp /hɛp/ → hèpe (hepe)
é / -er /e/
ē /ə/
ē/ā ê (long) /æː/ vyē/ār /vjæːʀ/ → viêr (vier)
in /ɛ̃/ plẽ /plẽ/ → plin (plin)
g g (divant a, o, u) / gu gœ̣y /ɡøːj/ → gueuye (gueuye)
h h /h/
ī î /iː/
ñ gn /ɲ/ ñnǫ /ɲnɔ/ → gn’no (djno)
ǫ o /ɔ/ hǫplę /hɔplɛ/ → hoplè (hopler)
ô /oː/ pọs /poːs/ → pôsse (påsse)
ọ/u ô (long) /ʊː/ ọ/u /ʊː/ → ô (hôt) ; ọ/uy /ʊːj/ → ôy (oye)
õ on /ɔ̃/ põn /pɔ̃n/ → ponne (poenne)
œ̨ eu /œ/
œ̣ eû (long) /øː/ šœ̣f /ʃøːf/ → cheûve (scheuve)
s s /s/ spę /spɛ/ → spès (spès)
š ch /ʃ/ frãbọš /fʀãboːʃ/ → frambôje (frambåjhe)
tch /t͡ʃ/
u ou /u/
ü u /y/ /sy/ → su (si)
ū oû (long) /uː/ kǫlūw /kɔluːw/ → coloûwe (colowe)
w w /w/ bwę /bwɛ/ → bwès (bwès) ; bwęs /bwɛs/ → bwès′ (bwès)
χ hy /χ/
y y /j/
ž j /ʒ/

Les coûtès voyales sont scrîtes avou l’ diyacritike breve « ◌̆ » (ă /a/, ĭ /i/) et les longowes avou l’ macron « ◌̄ » (ā /aː/, ī /iː/).