Sourdant:Situdia fonolodjike da Marchot sol walon do Bork
Apparence
(Redjiblé di Sourdant:S38)
[ candjî ]

Paul Marchot
Phonologie détaillé d'un patois wallon ; contribution à l'étude du wallon moderne
1892, Emile Bouillon editeur, Paris
- Rahouca : S38 (Cwè çki c' est ?)
- Wikipedia
- Wikidata
- Sol daegntoele : archive.org
Tos les mots di ci sourdant ci k' ont ddja stî rahoukîs sol Wiccionaire sont dins cisse categoreye cial.
Prezintaedje
[candjî]Li scrijhaedje eployî est l' rashidaedje di Boehmer.
L' ovraedje est rprins sol limero S38 po les mots avou l' accint do Bork & S39 po les mots avou l' accint d' Transene.
Pol djivêye des mots rashîts e Feller, loukîz a S38b.
Ralfabetijhaedje
[candjî]Dins l’ hagnon ortografeyes, i fåt eployî l’ modele {{=fon}} avou {{Orto}}, et dner l' mwaisse sicrijhaedje, eyet ene modêye felerijheye, avou eto l' hagnon wice ki l' mot aparexhe. Metans, a « schene » :
{{Orto
...
| {{=fon|šin|chine}} = S38 (hagnon 92)
}}
| Boehmer | Latén (Feller) | AFE | Egzimpes Boehmer /AFE/ → Feller (rifondou) |
|---|---|---|---|
| ă | a (court) | /a/ | yăp /jap/ → yabe (yebe) |
| ā | a (long) | /aː/ | |
| ã | an / am (divant b et p) | /ã/ | ãpõn /ãpɔ̃n/ → amponne (ampône) |
| dž | dj | /d͡ʒ/ | dãdžrœ̣ /dãd͡ʒrøː/ → dandjreûs (dandjreus) |
| ę | è | /ɛ/ | hęp /hɛp/ → hèpe (hepe) |
| ẹ | é / -er | /e/ | |
| ē | /ə/ | ||
| ē/ā | ê (long) | /æː/ | vyē/ār /vjæːʀ/ → viêr (vier) |
| ẽ | in | /ɛ̃/ | plẽ /plẽ/ → plin (plin) |
| g | g (divant a, o, u) / gu | gœ̣y /ɡøːj/ → gueuye (gueuye) | |
| h | h | /h/ | |
| ī | î | /iː/ | |
| ñ | gn | /ɲ/ | ñnǫ /ɲnɔ/ → gn’no (djno) |
| ǫ | o | /ɔ/ | hǫplę /hɔplɛ/ → hoplè (hopler) |
| ọ | ô | /oː/ | pọs /poːs/ → pôsse (påsse) |
| ọ/u | ô (long) | /ʊː/ | ọ/u /ʊː/ → ô (hôt) ; ọ/uy /ʊːj/ → ôy (oye) |
| õ | on | /ɔ̃/ | põn /pɔ̃n/ → ponne (poenne) |
| œ̨ | eu | /œ/ | |
| œ̣ | eû (long) | /øː/ | šœ̣f /ʃøːf/ → cheûve (scheuve) |
| s | s | /s/ | spę /spɛ/ → spès (spès) |
| š | ch | /ʃ/ | frãbọš /fʀãboːʃ/ → frambôje (frambåjhe) |
| tš | tch | /t͡ʃ/ | |
| u | ou | /u/ | |
| ü | u | /y/ | sü /sy/ → su (si) |
| ū | oû (long) | /uː/ | kǫlūw /kɔluːw/ → coloûwe (colowe) |
| w | w | /w/ | bwę /bwɛ/ → bwès (bwès) ; bwęs /bwɛs/ → bwès′ (bwès) |
| χ | hy | /χ/ | |
| y | y | /j/ | |
| ž | j | /ʒ/ |
Les coûtès voyales sont scrîtes avou l’ diyacritike breve « ◌̆ » (ă /a/, ĭ /i/) et les longowes avou l’ macron « ◌̄ » (ā /aː/, ī /iː/).