abouyter

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Do viebe « bouyter » avou l’ betchete « a- » des viebes.

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) abouytêye
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) abouytez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) abouytans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) abouytêynut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) abouytêyrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) abouytéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) abouytêye
pårt. erirece (dj’ a, vos av) abouyté
Ôtes codjowaedjes come tchicter

abouyter

  1. (v. sins coplemint) vudî foû tot fjhant des bouyotes tot djåzant d' ene sourdance.
    • on sûrd qu’abouy’têye Motî Haust.
    • Dji l’a volou s’crîre è walon,
      — Li clér lingadje di m’mére —
      Pasqui, parèy’ å frisse surdon
      Qu’abouy’têye foû dèl tére,
      Ci lingadje-là vint foû di m’coûr…Joseph Mignolet, "Li tchant del croes", 1932, p. 9.

Parintaedje[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Levant

Ratournaedjes[candjî]

abouyter
  • Francès : émerger ene faisant des bulles (nén ratournåve direk e francès)