lon

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « longus » (long); li tayon-bodje esplike bén li « S » des vîs scrijhas k’ egzistêye co dins l’ prononçaedje do payis d’ Måmdey; nén parint avou l' francès «loin».

Prononçaedje[candjî]

Adviebe[candjî]

lon (nén candjåve)

  1. a ene longue distance.
    • C' est trop lon por mi aler a pî.
  2. ene longue termene di tins.
    • Dj' irè ddja lon avou cisse plote di linne ci.
  3. bråmint.
    • Il è sait lon so totes sôres di cayets.

Ratourneures[candjî]

  1. å diåle et co pus lon
  2. lon et lådje
  3. did lon et lådje : di tocosté.
    • On l' vineut cweri did lon et lådje po pougnî (DGR)
  4. nén pus lon ki u : nén si lon ki : po djåzer d' åk ki n' est nén vî, ki vént di s' passer.
    • Nén si lon k' ouy, on m' a co dit ki vs estîz on diåle, estant ptite. Mariette Chinon (fråze rifondowe).
    • Tén, nén pus lon k' ir, dj' a ristî al fosse et dji loukive houyî Isi Steinweg (fråze rifondowe).
  5. lon erî : ridoblete di "lon".

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]

Contråve[candjî]

Omofoneye possibe[candjî]

  • (prononçaedje /lɔ̃/ : long
  • (prononçaedje /loːs/ : låsse

Ortografeyes[candjî]

E li scrîta (1100-1600) :
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

lon