ratraper
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Do viebe « atraper », avou l’ betchete « ri- » des viebes
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ʀa.tʀa.ˈpe/ /ʀa.tʀa.ˈpɛ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ʀatʀape/
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | ratrape |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | ratrapez |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | ratrapans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | ratrapnut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | ratraprè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | ratrapéve |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | ratrape |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | ratrapé |
| Ôtes codjowaedjes | sipepieus tåvlea |
ratraper
- (viebe å coplemint)
- rivni å minme livea k' èn (ene) ôte.
- Ledjire come ene aronde, ele hårkêye po ratraper l' fåtcheu — Joseph Calozet (fråze rifondowe).
- atraper ene biesse, on prijhnî ki s' a såvé.
- Il ont metou do tins po ratraper leus vatches k' avént bizé.
- Oh ! Flairant comissionaire, si dji t’ ratrape louke a t’ pea, ca dji t’ kipougnteyrè d’ ene råle manire. — Louis Lagauche, Cåse d'on comichonaire, 1904, p.46 (fråze rifondowe).
- atraper (on må) ki ds ôtes ont ddja atrapé.
- S' i gn a on laid matchurea ki toûne, et ki tel ratrapes, a noste ådje, on est pol diåle, la — Lucyin Mahin (fråze rifondowe).
- rivni å minme livea k' èn (ene) ôte.
- (viebe å prono) :
Loukîz a : « si ratraper ».
- si rmete å bon livea.
- I n' boet nén del samwinne, mins i s' ratrape li semdi.
- si rmete å bon livea.