ratraper

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Do viebe « atraper », avou l’ betchete « ri- » des viebes

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) ratrape
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) ratrapez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) ratrapans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) ratrapnut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) ratraprè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) ratrapéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) ratrape
pårt. erirece (dj’ a, vos av) ratrapé
Ôtes codjowaedjes sipepieus tåvlea

ratraper

  1. (viebe å coplemint)
    1. rivni å minme livea k' èn (ene) ôte.
      • Ledjire come ene aronde, ele hårkêye po ratraper l' fåtcheu Joseph Calozet (fråze rifondowe).
    2. atraper ene biesse, on prijhnî ki s' a såvé.
      • Il ont metou do tins po ratraper leus vatches k' avént bizé.
    3. atraper (on må) ki ds ôtes ont ddja atrapé.
      • S' i gn a on laid matchurea ki toûne, et ki tel ratrapes, a noste ådje, on est pol diåle, la Lucyin Mahin (fråze rifondowe).
  2. (viebe å prono) : Loukîz a : « si ratraper ».
    1. si rmete å bon livea.
      • I n' boet nén del samwinne, mins i s' ratrape li semdi.

Parintaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

rariver å minme livea
atraper on såvé