djok
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Tayon-bodje vî francike « juk » (minme sinse), mot cité dins l’ FEW 16 287b.
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- prononçaedje zero-cnoxheu : /d͡ʒɔk/ (minme prononçaedje pattavå)
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
djok | djoks |
djok omrin
- pîce metowe å hôt dins l' poli, sovint do bwès d' poye, la k' les poyes vont coûtchî.
- Dj' a rfwait des noveas djoks — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- Les poyes ni vont nén sol djok — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- cabinet (tchiyote) k' on s' î pout ashir.
- I dmeure lontins sol djok — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
- pî-stok (stok di pire, di bwès, po mete ene posteure dissu).
- (Elle a-st atchté ene) estatuwe di sint dissu l' djok — Lucien Somme, Lîve di mots d'après Nameur èt avaurlà (fråze rifondowe).
Parintaedje[candjî]
- djocoe, djokî
- djoker, djoke (a djoke, sins djoke), djocaedje, djokeu
- adjoker, radjoker, disdjoker
- djokiner
Mots d’ aplacaedje[candjî]
Sinonimeye[candjî]
Mots vijhéns[candjî]
- (moxhons) pîce
Vraiye omofoneye[candjî]
Mots d’ aplacaedje[candjî]
Ortografeyes[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
pîce metowe å hôt e poli po les poyes aler coûtchî
Almand : Hühnerstange (de)
Grek : κούρνια (el) = koúrnia
Inglès : perch (en), roost (en)
Espagnol : percha (es), posadero (es), palo (es)
Francès : perchoir (fr), juchoir (fr)
Itålyin : pertica (it), trespolo (it)
Gåmès : djoque, djoqueu, pertcheu
Neyerlandès : roest (nl)
Picård : joc (pcd)
Polonès : grzęda (pl)
Sicilyin : giuccu (scn)
Suwedwès : sittpinne (sv)
Waitîz eto[candjî]
Lijhoz l’ årtike djok (discramiaedje) so Wikipedia