for

Èn årtike di Wiccionaire.
Loukîz eto : fôr, for-.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « fŭrnus » (minme sinse).

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
for fors

for omrin

  1. (mot d’ boledjreye-påstedjreye) plaece k’ on cût l’ pwin.
    • Il a ene boke come on for ås floyons, Simon. cråmignon (fråze rifondowe).
    • Èt come ine volêye di colons
      qui s’ lèyèt toumer so l’ hapå
      po ’rmoussî d’vins leû colèbîre,
      lès pans s’ vont rapoûler so l’ tchaud pavé dè fôr
      Henri Simon, Li pan dè Bon Diu, L' èfornèdje, 1935.
  2. plaece k’ on cût ôte tchoi (potreye, emå).

Ratourneures[candjî]

  1. cou d’ for : li drî do for, metou e vôsseure, todi noer.
  2. gueuye do for : trô k’ on-z efornêye.
  3. covra do for : : plake po l’ clôre
  4. stopa do for : : plake po l’ clôre
  5. rimete les catches e for
  6. ci n’ est nén por vos ki l’ for tchåfe
  7. cwand on pinse cure, li for tome
  8. gueuye come on for, boke come on for

Parintaedje[candjî]

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Omofoneye possibe[candjî]

Fås amisse[candjî]

Li francès «fort» et « for »n' ont nén l' minme sinse.

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

plaece k’ on cût l’ pwin

Inglès[candjî]

Divancete[candjî]

for

  1. po (por).
    • It is a gift for your sister.
      C’ est ene bistoke po vosse sour.
    • It is not for you.
      Ci n’ est nén por vos.