froed
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « frīgĭdus » (minme sinse) ou tayon-bodje vî francike * « frĭsk ».
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /fʀwɛ/ /fʀɛ/ /fʀøː/ /fʀyː/ /fʀuː/ /fʀœ/ /fʀwa/ /fwɛ/ /fwa/ miersipepieuzmint e l’ notule ALW 1.45 (betchfessî oe)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /fʀwɛ/
- Ricepeures : nén rcepåve
Addjectif
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | froed | froeds |
| femrin atribut | froede | froedes |
| femrin epitete (todi padvant) |
froede | froedès |
froed omrin (come addjecif djondrece, todi metou padvant l’ no)
- (fizike) k' a ene basse timperateure.
- On froed ivier. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Froed come on hiro. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Des froedès nutes. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Mins ç’ côp la, Diu do Diu ! Cwand dj’ m’ aprepia do lét
Ki nos prindîs l’ cadåve, k’ esteut si froed, si setche,
Dji manca do flåwi. — Joseph Vrindts, Vîx Lîge, (1901), p.25, “Vîx Souv’nir” (fråze rifondowe). - Del froede aiwe n' aveut måy pont fwait d' toirt a nolu; seur ki ça lyi rmetreut si tiesse di scwere — Guy Brener (fråze rifondowe).
- caegnaesse, måvlé.
- I m' a fwait ene froede mene. — Motî Forir (fråze rifondowe). — Motî Haust (fråze rifondowe).
Ratourneures
[candjî]Parintaedje
[candjî]- avou l' bodje "froed"
- avou l' bodje "froe"
- (froe-) froeyeus, froeyeusté (fr. frilosité), froeyeuzmint
- (fre-) *freyoe (Freu), *freyire (Freyire, fr. Freyr).
Contråve
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- freûd, freûde : E1
- frwèd : S0, G201 p. 163
- freud : O0, S0, G201 p. 163
- freûd : E1, E165, E170, S0, G201 p. 163
- froûd : O0, G201 p. 163
- frèd : C13, O0, S0, S17 p. 274, S44, S117, G201 p. 163
- fwod : O0
- fwad : G201 p. 163
- frûd : G201 p. 163
- frwad : S0, S117, G201 p. 163
- = freh (frexh) : C74
- frèd, frède : C8
- freû : E165 (sustantif pol maladeye)
E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]k' a ene basse timperateure
Sustantif
[candjî]froed omrin (nén contåve) todi singulî
- basse timperature.
- On sint l' froed ki vént did padzo l' ouxh.
- On froed hagnant. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Dj' a les mwins totes roedes di froed. — Motî Haust (fråze rifondowe).
- (mot d’ medcén) maladeye do nez cwand on-z a stî prins pa ene basse timperateure.
- Dj' a atrapé on froed.
- Il a on froed sol coir — Motlî Lejoly d’ Ôvîfa (fråze rifondowe).
Sinonimeye
[candjî]- (basse timperature): froedeur, bijhe, froedeure
- (maladeye do nez): matchurea, moirgunea, chnope, catåre, creva
Ratournaedjes
[candjî] basse timperature
Loukîz a : froedeur
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do latén
- Mots do walon vinant do vî francike
- Mots avou l' betchfessî oe
- Mots do walon d' on seu pî
- Addjectifs do walon
- Addjectifs ås cénk cognes ortografikes
- Addjectifs do walon todi metous padvant
- Motlî do walon pol fizike
- Mots do walon avou des ratourneures
- Sustantifs do walon
- Sustantifs nén contåves do walon
- Sustantifs do walon todi singulîs
- Motlî do walon po les docteurs