cok

Èn årtike di Wiccionaire.
(Redjiblé di cocresse)

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Mot-brut «cok» (criyaedje d' on cok), adon parint avou l' walon «coutcouloudjoû» eyet l' francès (et l' walon) «cotcorico».

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
cok coks

cok omrin

  1. (oujhea) oujhea d’ cinse, måye del poye ordinaire, ki dispiete les djins å matén, avou s' tchant.
    • Li rodje cok del cinse s' aveut fwait distrure dins ene riclape enocinnmint årmêye å mitan del pavêye Serge Fontaine (fråze rifondowe).
  2. (vî mot) (mot des cinsîs) fén d' l’ awousse.
  3. coxhe di sapén k’ on mete sol dierinne tcherêye.

Ratourneures[candjî]

  1. cok di sôre : cok ki s' bate avou èn ôte, dins des lûtes oficires
    F. coq de combat.
  2. djermon do cok : Loukîz a : «djermon»
  3. cok do clotchî, cok di clokî : rabanair avou on cok k’ i gn a so cåzu tos les clotchîs el Walonreye.
  4. Li grand vint dins les Avéns å cok dene des dints : Loukîz a : «Avéns»
  5. co pus djalots k' deus coks : foirt djalots.
  6. ossu rodje k' el cresse d' on cok : foirt rodje (di s’ måvler, di s’ ahonti).
  7. fé betchî l' cok

Parintaedje[candjî]

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Dizotrins mots[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

måye di poye ordinaire, ou d' ôtes glinacés

Waitîz eto[candjî]

Lijhoz l’ årtike cok so Wikipedia