consyî
Apparence
Etimolodjeye
[candjî]Tayon-bodje latén « consiliari » (tini consey, diner on consey).
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- prononçaedje zero-cnoxheu : /kɔ̃.ˈsjiː/
- Ricepeures : con·syî
Viebe
[candjî]Djin et tins | Codjowa |
---|---|
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | conseye |
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | consyîz |
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | consians |
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | conseynut |
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | conseyrè |
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | consyive |
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | conseye |
pårt. erirece (dj’ a, vos av) | consyî |
Ôtes codjowaedjes | come tcheryî |
consyî (viebe å coplemint)
- mostrer çou ki sereut bén po (ene ôte djin ou institucion), sorlon l' ci ki l' dit.
- Dji nel oize nén consyî. — Motî d’ Nivele (fråze rifondowe).
- I gn a pont d' avance del et del riconsyî ; i n' è fwait k' a s' tiesse. — Motî d’ Cînè (fråze rifondowe).
- Si vs estoz bon a consyî, fijhoz come dji vs di. — D.T.W.
- Cwand po ene friyole mi popa mi barbotéve
Ou si dj' ploréve, la k' dj' aveu kéke båbå,
C' est vosse bon cour, tofer ki m' rapåjhtéve
Ou ki m' consyive a rinde li bén pol må. — Louis Lagauche, Tchansons tchusèyes, (1908-1912), «Mi grand-mére» p.70 (fråze rifondowe). - Tot vént consyî di n' nén dmorer tot seu. — Pierre-Joseph Dosimont (fråze rifondowe).
- Dji t' conseye di fote li camp. — Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe).
Parintaedje
[candjî]Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]mostrer çou ki sereut bén
Pårticipe erirece
[candjî]consyî omrin
- Pårticipe erirece omrin do viebe « consyî ».