pårti
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye 1[candjî]
Tayon-bodje latén « partire » (minme sinse) avou l’ cawete di codjowaedje « -i » des viebes.
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /pɔːʀ.ˈti/ /paːʀ.ˈti/ /poːʀ.ˈti/ /poːʀ.ˈtœ/ (betchfessî å)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pɔːʀ.ˈti/
- Ricepeures : pår·ti
Viebe[candjî]
Djin et tins | Codjowa |
---|---|
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | pårti / pårtixh |
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | pårtixhoz |
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | pårtixhans |
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | pårtixhnut |
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | pårtirè / pårtixhrè |
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | pårtixheu |
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | pårtixhe |
pårt. erirece (dj’ a, vos av) | pårti |
Ôtes codjowaedjes | come prusti |
pårti
- (viebe å coplemint) fé des pårts.
- 72 pårti e-n ût, kibén fwait ç’ ?
- (éndjolike) discôper ene deure plake po-z î mete des sistinmes di fitchîs dins des bokets ki n’ si cmaxhèt nén.
- (viebe å coplemint) spåde tocosté, fé kinoxhe.
- Ci qui compte, avou ç’ plan-là, c’èst d’awè do plaîji à discouviè s’ patrimwin.ne diyalèctâl èt, do côp, di sayî dèl paurti èt, co mia, dè l’ viker…sins mau, sins rûje !— JSpi, Lès grands-åbes Noer Boton l° 505, p. 20-21..
- ((viebe å prono)) si côper e deus u dipus d’ deus pårts.
- Nos ns alans pårti e deus gropes, et nd aler tchaeke a s’ tåvlêye.
Parintaedje[candjî]
- pårtixhant
- pårtixhaedje, pårtixheu, pårtixha, pårtixhrê
- pårtiveus, pårtiveusté
- dispårti
- ripårti, ridispårti
- racapårti, racapårtixhaedje
- Loukîz a : « pårt »
Sinonimeye[candjî]
- (fé des pårts): pårtaedjî.
Ortografeyes[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
discôper ene deure plake
- Inglès : to partition (en)
- Francès : partitionner (fr)
Pårticipe erirece[candjî]
singulî | pluriyal | |
---|---|---|
omrin | pårti | pårtis |
femrin | pårteye | pårteyes |
pårti omrin
- Pårticipe erirece omrin do viebe "pårti", ki pout esse eployî come addjectif et come sustantif.
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
pårti | pårtis |
pårti omrin
- (matematikes) dins on carcul di pårtixhaedje, li chife di dzeu, ki va esse pårti.
Ratournaedjes[candjî]
pårti
- Francès : numérateur (fr)
Etimolodjeye 2[candjî]
Calcaedje do francès « partir » ; çou ki dene on mot avou l’ cawete di codjowaedje « -i » des viebes.
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /poːʀ.ˈti/ /paʀ.ˈti/ (betchfessî å, halcrosse rîlêye)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pɔːʀ.ˈti/
- Ricepeures : pår·ti
Viebe[candjî]
pårti (v. sins coplemint)
- endaler, si mete e voye.
- Li cwantrinme ki Jacky Ickx aveut pårti ci côp la ? Pouri moteur, ki n’ vout nén pårti !
Ortografeyes[candjî]
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
Etimolodjeye 3[candjî]
Calcaedje do francès « parti » (minme sinse).
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
pårti | pårtis |
pårti omrin
- (mot d’ politike) troke di djins k’ ont les minmès idêyes politikes.
- C’ est todi l’ pårti socialisse ki wangne.
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do latén
- Viebes do walon avou l' cawete -i
- Mots avou l' betchfessî å
- Mots do walon di deus pîs
- Viebes do walon
- Viebes do walon ki s' codjowèt come prusti
- Viebes del cwatrinme troke
- Motlî do walon po l' éndjolike
- Viebes å prono do walon
- Pårticipes erireces do walon
- Viebes do walon ki l' pårticipe erirece est parey ki l' infinitif
- Sustantifs do walon
- Motlî do walon po les matematikes
- Calcaedjes do francès e walon
- Mots avou l' betchfessî å (halcrosse rîlêye)
- Motlî do walon pol politike