pårti
Apparence
Etimolodjeye 1
[candjî]Tayon-bodje latén « partire » (minme sinse) avou l’ cawete di codjowaedje « -i » des viebes.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /pɔːʀ.ˈti/ /paːʀ.ˈti/ /poːʀ.ˈti/ /poːʀ.ˈtœ/ (betchfessî å)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pɔːʀ.ˈti/
- Ricepeures : pår·ti
Viebe
[candjî]| Djin et tins | Codjowa |
|---|---|
| Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) | pårti / pårtixh |
| Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) | pårtixhoz |
| Cåzants Ind. pr. (nos, ns) | pårtixhans |
| Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) | pårtixhnut |
| Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) | pårtirè / pårtixhrè |
| Cåzant D.I.E. (dji, dj’) | pårtixheu |
| Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) | pårtixhe |
| pårt. erirece (dj’ a, vos av) | pårti |
| Ôtes codjowaedjes | come prusti |
pårti (å prono : si pårti)
- (viebe å coplemint) fé des pårts.
- 72 pårti e-n ût, kibén fwait ç’ ?
- (viebe å coplemint) diner a tertos onk pa onk.
- Li pere et li mere sont rwè et rinne,
Po spåde li veye, l' ôre et l' gaiyté,
Et po pårti les bounès grinnes
Ås poyons, ås vîs bén tchouftés. — Martin Lejeune, "Œuvres lyriques du poète Martin Lejeune" p. 126, "Lu famile èst-one île ureûse" (fråze rifondowe). - Ni dvèt i nén pårti les clicotes a ptits hopeas ? — Arthur Xhignesse, « Boule-di-Gôme », 1912, p.10 (fråze rifondowe).
- Li pere et li mere sont rwè et rinne,
- (éndjolike) discôper ene deure plake po-z î mete des sistinmes di fitchîs dins des bokets ki n’ si cmaxhèt nén.
- (viebe å coplemint) spåde tocosté, fé kinoxhe.
- Ci qui compte, avou ç’ plan-là, c’èst d’awè do plaîji à discouviè s’ patrimwin.ne diyalèctâl èt, do côp, di sayî dèl paurti èt, co mia, dè l’ viker…sins mau, sins rûje !— JSpi, Lès grands-åbes Noer Boton l° 505, p. 20-21..
- (v. å nén dit coplemint) fé les pårts, copurade e-n èn eritance.
- - C' est on bråve ome, cila.
- Av dedja pårti avou lu ?
- - C' est on bråve ome, cila.
Parintaedje
[candjî]- pårtixhant
- pårtixhaedje, pårtixheu, pårtixha, pårtixhrê
- pårtiveus, pårtiveusté
- dispårti
- ripårti, ridispårti
- racapårti, racapårtixhaedje
Loukîz a : « pårt »
Sinonimeye
[candjî]- (fé des pårts): pårtaedjî.
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]discôper ene deure plake
Inglès : to partition (en)
Francès : partitionner (fr)
Pårticipe erirece
[candjî]| singulî | pluriyal | |
|---|---|---|
| omrin | pårti | pårtis |
| femrin | pårteye | pårteyes |
pårti omrin
- Pårticipe erirece omrin do viebe « pårti ».
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| pårti | pårtis |
pårti omrin
- (matematikes) dins on carcul di pårtixhaedje, li chife di dzeu, ki va esse pårti.
Ratournaedjes
[candjî]chife do dzeu d' ene fraccion
Francès : numérateur (fr)
Etimolodjeye 2
[candjî]Calcaedje do francès « partir » ; çou ki dene on mot avou l’ cawete di codjowaedje « -i » des viebes.
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /poːʀ.ˈti/ /paʀ.ˈti/ (betchfessî å, halcrosse rîlêye)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /pɔːʀ.ˈti/
- Ricepeures : pår·ti
Viebe
[candjî]pårti (v. sins coplemint)
- endaler, si mete e voye.
- Li cwantrinme ki Jacky Ickx aveut pårti ci côp la ? Pouri moteur, ki n’ vout nén pårti !
Ortografeyes
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]Etimolodjeye 3
[candjî]Calcaedje do francès « parti » (minme sinse).
Sustantif
[candjî]| singulî | pluriyal |
|---|---|
| pårti | pårtis |
pårti omrin
- (mot d’ politike) trope di djins k’ ont les minmès idêyes sol goviernance d' on payis.
- C’ est todi l’ pårti socialisse ki wangne.
Ortografeyes
[candjî]Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes
[candjî]trope di djins ås minmès idêyes politikes
Waitîz eto
[candjî]Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots do walon vinant do latén
- Viebes do walon avou l' cawete -i
- Mots avou l' betchfessî å
- Mots do walon di deus pîs
- Viebes do walon
- Viebes do walon ki s' codjowèt come prusti
- Motlî do walon po l' éndjolike
- Pårticipes erireces do walon
- Viebes do walon ki l' pårticipe erirece est parey ki l' infinitif
- Sustantifs do walon
- Motlî do walon po les matematikes
- Calcaedjes do francès e walon
- Mots avou l' betchfessî å (halcrosse rîlêye)
- Motlî do walon pol politike