alouwer

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « allocare » (louwer), adon racuzinåve avou l' francès « allouer » eyet l' inglès to inglès « allow ».

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) alowe
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) alouwez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) alouwans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) alouwnut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) alouwrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) alouwéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) alowe
pårt. erirece (dj’ a, vos av) alouwé
Ôtes codjowaedjes sipepieus tåvlea

alouwer (viebe å coplemint)

  1. eployî (copurade po ene sacwè k' on paye).
    • E l' ivier, on-z alouwe beacôp d' ôle et d' hoye.
    fåte di bon, li måva s' alouwe : dijhêye po dire k' i s' fåt continter di çou k' i gn a.
  2. uzer, divni vî ou si sketer d' aveur sitî bråmint eployî.
    • Mes solés sont-st alouwés.
    • Alouwer s' santé a shijhler.
    • Mi, dj' a li stoumak alouwé (Sourdance : Quatre dialogues de paysans (1631-1636), ramexhnés pa Jean Haust)
    • Po qu'nos n'alouwanse nin bin vite
      L'èritèdje di nos ratayons,
      Ratokans l'feû di nosse Walon
      Et nos rârons tote nosse dibite
      Paul-Henri Thomsin.
  3. dispinser, furler.
    • I n' fåt nén alouwer a målvå.
    • Il alouwe ses çanses fwait-a-fwait k' i les wangne.
    • Come dj' a on bon noû ramon,
      Fåt portant k' i s' alouwe
      François Barillié, divins Li camarad′ dè l'joie, 1852 (fråze rifondowe).

Parintaedje[candjî]

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]

Contråve[candjî]

Fås amisse[candjî]

Li francès « allouer » et l' inglès « allow » n' ont nén l' minme sinse.

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes[candjî]

dispinser
alouwer