ehåster

Èn årtike di Wiccionaire.

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Bodje « håst- » ‎(« håsse »), avou l’ betchete « e- » d’ ecloyaedje des viebes.

Prononçaedje[candjî]

Viebe[candjî]

Djin et tins Codjowa
Cåzant Ind. pr. (dji, dj’) ehåstêye
Atôtchî(s) Ind. pr. (vos, vs) ehåstez
Cåzants Ind. pr. (nos, ns) ehåstans
Rwaitants Ind. pr., nam. (i/il, ele/elle) ehåstêynut
Cåzant Ind. fut. (dji, dj’) ehåstêyrè
Cåzant D.I.E. (dji, dj’) ehåstéve
Cåzant Suddj. pr. (ki dji, dj’) ehåstêye
pårt. erirece (dj’ a, vos av) ehåsté

ehåster

  1. (viebe å coplemint) fé aler pus rade.
    • L' ôrlodje do colidôr li grande eminnêye, vos rlouke passer tot vs ehåstant mins a l' air di dire : "N' avoz nén l' tins ?" Léon Bukens (fråze rifondowe).
    • Ehåstez l' ovraedje k' est cmincî Motî Forir (fråze rifondowe).
  2. (viebe å prono) si dispaitchî.
    • K' ele vegne kischeure les cis k' sont-st edoirmous
      Po k' s' ehåstexhe di braire avou :
      "Oneur a nosse bele åbarone !"
      Louis Lagauche (fråze rifondowe).
    • Li Front Polisario aveut ataké les sôdårs marokins et moritanyins k' i s' avént ehåsté d' ocuper l' payis Lucyin Mahin. On dit eto: si dixhombrer. F. se hâter.
    • Dès longuès hièdes d’oûhès passèt tot s’èhåstant
      po r’gangnî l’tchaud payis èt, la, drî lès nûlêyes
      qui corèt totès basses dizos l’ vint qui lès tchèsse,
      c’è-st-a hipe s’on-z-ad’vène li solo, tot pèneûs
      di n’ nos poleûr pus rèhandi
      Henri Simon, Li pan dè Bon Diu, Li tchèrwèdje.
    • Gontrand s' ehåstêye d' aler rtrover l' imperatrisse, a Spå Paul-Henri Thomsin, ratournant Li diâle è cwér, ine avinteûre di Bakelandt l’èspiyon di Napolèyon à Lîdje, 2009, p. 15 (fråze rifondowe).

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Sipårdaedje do mot[candjî]

w. do Levant

Ratournaedjes[candjî]

fé aler pus rade
aler vite