bondjoû
Aller à la navigation
Aller à la recherche
Walon (Rifondou)[candjî]
Etimolodjeye[candjî]
Aplacaedje tîxhon addjectif + no : «bon» + «djoû»
Prononçaedje[candjî]
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /bɔ̃.ˈd͡ʒuː/ /bɔː.ˈd͡ʒuː/ /bɔ̃.ˈd͡ʒu/ /bɔ̃.ˈd͡ʒuːʀ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /bɔ̃.ˈd͡ʒuː/
- Ricepeures : bon·djoû
Mot-fråze[candjî]
bondjoû (nén candjåve)
- salutåcion l' åmatén.
- Bondjoû ! Vo m' la ddja so pîs.
- salutåcion cwand on rescontere ene sakî, tins del djournêye, et minme al vesprêye.
- Bondjoû, Pire et li cpagnêye.
- (mot d’ éndjolike) intrêye corante d' èn emile.
Piceures di croejhete[candjî]
sovint aconcoisté d' èn arinnoe, et do no d' l' arinné.
- Bondjoû, da, Mimile.
- Bondjoû, savoz, Mareye.
- Bondjoû, savoz, les omes — Motî Gilliard (fråze rifondowe).
- Bondjoû, don, Monsieu l' Mwaisse.
- Bondjoû, la, vijhene.
Ratourneures[candjî]
- dire bondjoû
- Cwand vos vs levoz, dijhoz bondjoû et s' rabressî vosse pa et vosse mame.
- I n' dit nén bondjoû ås djins.
- fé sene bondjoû (fé on grand sene bondjoû; fé on ptit sene bondjoû)
- boune nute et bondjoû, c' est bon po deus djoûs
- bondjoû bonswer; c' est ~; dire ~.
- bondjoû tertos; bondjoû totavå
- n' aveur ni bondjoû ni bonswer
Sinonimeye[candjî]
(salutåcion al resconte d' ene sakî) :
- a !
- diewåde / Diè wåde
- ké novele?, ké novele a Lidje?, ké novele al cinse?
- kediss / k' è diss?
Contråve[candjî]
- (salutåcion l' åmatén) : boune nute / bounute, bonswer
- (salutåcion al resconte d' ene sakî) : årvey / å rvey; disca, ca torade
Loukîz a : « disca »
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes[candjî]
± salutåcion l' åmatén
Arabe : صباح الخير (ar) = صَباحُ الْخَير = SabaHou l-khayr; صباح النور (ar) = SabaHou n-nour (response)
Arabe marokin : صباح الخير (ary) = صْباح الخير = çba7 el-khir
Burton : demat (br)
Catalan : bon dia (ca)
Almand : guten Morgen (de)
Inglès : good morning (en)
Espagnol : buenos días (es)
Francès : bonjour (fr)
Itålyin : buon giorno (it), buongiorno (it)
Neyerlandès : goedemorgen (nl), goeiemorgen (nl)
Portuguès : bom dia (pt)
Rûsse : Добрый утро (ru) = dobryî outro
Kimon amazir marokin : ⵜⵉⵎⵉⵏ ⵙⵉⵡⵉⵏ (zgh) = timin siwin; ⵜⵉⴼⴰⵡⵉⵏ (zgh) = tifawin
± salutåcion al resconte d' ene djin
Loukîz a : a

Arabe : أهلاً وسهلاً (ar) = ahlân wa sahalân, السلام (ar) = as-salâm; [[{{{2}}}#Arabe|{{{2}}}]] [[:ar:{{{2}}}|(ar)]], مرحبًا (ar) = marHaban
Arabe marokin : سّلام (ary) = s-selam
Almand : guten Tag (de), hallo (de)
Inglès : good day (en), hi (en), hello (en)
Espagnol : buenos días (es), hola (es)
Francès : bonjour (fr), salut (fr)
Neyerlandès : goedendag (nl), goeiendag (nl), dag (nl)
Sustantif[candjî]
singulî | pluriyal |
---|---|
bondjoû | bondjoûs |
bondjoû o.
- dijhaedje do mot « bondjoû ».
- On n’ a nén ddja yeu droet a on bondjoû.
- salutåcion a rmete a onk k’ est å lon.
- Vs avoz bén l’ bondjoû del pitite Mareye.
- Vos priyroz m’ bondjoû a Zavî.
Ratourneures[candjî]
Ratournaedjes[candjî]
Categoreyes :
- Mots do walon
- Walon
- Mots walons d' aplacaedje tîxhon addjectif + no
- Mots walons d' aplacaedje tîxhon
- Mots walons avou sacwants prononçaedjes coinreces
- Mots do walon di deus pîs
- Mots-fråzes do walon
- Mots nén candjåves do walon
- Motlî do walon po l' éndjolike
- Mots do walon avou des ratourneures
- Mots ki sont dins l' motî d' Djivet
- Mots ki sont dins l' motî Pirsoul
- Mots ki sont dins l' motî d' Vervî
- Mots ki sont dins l' motî do Coûtchant walon
- Mots ki sont dins l' motî d' El Lovire
- Mots ki sont dins l' motî d' Nivele
- Mots ki sont dins l' DTW
- Mots ki sont dins l' motî Yoran Embanner
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî d' Djivet
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî Pirsoul
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî d' Vervî
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî do Coûtchant walon
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî d' El Lovire
- Mots ki l' rifondowe est dins l' motî d' Nivele
- Sustantifs do walon