do

Èn årtike di Wiccionaire.
Loukîz eto : .

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye 1[candjî]

Tayon-bodje latén « de illo » (minme sinse). Dataedje do mot : 1250.

Prononçaedje[candjî]

Etroclé årtike[candjî]

singulî pluriyal
omrin do / di l’ (divant voyale)
d’ l’ (après et dvant voyale)
-
femrin del / di l’ (divant voyale)
d’ l’ (après et dvant voyale)
-

do omrin

  1. pårtixhant årtike divant on sustantif omrin ki cmince pa ene cossoune.
    • Do pan et do boure ; do bon vén, do mwais peket, dinoz mu do laecea.
    • Dj’ avans yeu bråmint do må.
    • Pa do tins parey, ça crexhe.
    • Cwè çki fwait po do tins ?
Notule d’ uzaedje[candjî]

Todi siervou avou on sustantif nén contåve.

Ratourneures[candjî]
  1. Fijhoz do bén a on tchén, i vs tcheyrè dins l’ mwin
Mots d’ aplacaedje[candjî]
Sipårdaedje do mot[candjî]

Dins l’ Levant walon, i pout esse après l’ adviebe « nén » u « pus » : Loukîz a : « nén do » et « pus do ». Ôte pårt, on eploye « pont di » et « pupont di ».

Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ratournaedjes[candjî]
pårtixhant årtike omrin, metans dins: «do laecea»
  • Arabe : (mot avou tanwin sol dierinne lete: لَبَنٌ)
  • Arabe marokin : (on n’ mete rén: حْليب)
  • Almand : (on n’ mete rén: Milch)
  • Inglès : (on n’ mete rén: milk)
  • Espagnol : (on n’ mete rén: leche)
  • Francès : du (fr) (du lait)
  • Neyerlandès : (on n’ mete rén: melk)

Årtike[candjî]

do omrin

  1. replaece li definixhant årtike li.
Ratourneures[candjî]
Cisse pådje u ci hagnon ci est co a scrire, u a mete d’ adrame. Si vos avoz des cnoxhances so l’ sudjet, vos l’ ploz fé vos-minme.
  1. fé do
    • a) si cdure come on, come (ene sakî di må rlomêye).
    • fé do malén, do mannet.
    • Ti n’ vénrès nén fé do Djåke Tatiche avårci, et rabocter tes viyès pîces ! F. faire le, se comporter comme.
    • b) fé° l’ mestî di.
    • fé do bokion.

III. [etrocla del divancete "di" + definixhant årtike "li" divant on no omrin ki cmince pa ene cossoune]

  1. mostrant l’ apårtinance.


    • a) po les djins.
    • C’ est l’ fi do botchî. rl a: . F. du. Ny. van de. Ingl. emantchaedje a bascoule.


    • b) po les sacwès.
    • Li prumî do moes; al coine do bwès.
    • 2. mostrant l’ divnance.
    • Il a toumé do meur. Ny. van de. Ingl. from the.
  1. tins del.
    • Leyîz l’ finiesse å lådje po do djoû, dj’ el riclôrans po del nute Motî d’ Bastogne (fråze rifondowe)..
    • I travaye di nute, i fåt k’ i doime do djoû Motî do Coûtchant walon (fråze rifondowe).. F. pendant le. Ingl. during the.
  1. .
    • Dji so broûlé do solea.
    • Il a stî pûni do mwaisse.
    • Il a stî hagnî do tchén.
    • Dji vs åreu leyî prinde do leu°.
    • Dj’ a sogne k’ i n’ si fwaiye apicî do leu (Alcoran, rat. pa L. Mahin). F. par le. Ny van de. Ingl. by the.
  1. å.
    • C’ est vint francs do kilo.

deus do cint 2 %.

  1. a cåze di.
    • Dji voreu bén rexhe, mins dji n’ pou nén do docteur.
  1. a pårti do, distant di.
    • On veyeut bén ça do gurnî.
    • Dj’ elzès rwaitive do docsal.
  1. si dji sereu do: si dji sereu el plaece do.
    • Si dji sereu do mayeur, dji freu ôtmint.
    • Si dji sereu do mwaisse, ça n’ direut nén insi. F. à la place de.

IV. [divancete] di (metou po "di li", divant on viebe sustantivé ki cmince po ene cossoune).

    • Il a toirt do vleur fé a s’ tiesse.
    • Dji n’ a nén stî fotou do m’ è sovni.
    • C’ est s’ plaijhi do s’ acahouter drî on bouxhon et do ratinde li bisteu ki distrût les dinrêyes (J. Calozet). rl a: å; rl a: sustantiver. F. le fait de. Ny. årtike "het" + infinitif. Ingl. årtike "the" + viebe avou l’ cawete -ing.

Dji so si malåde ki ç’ n’ est nén do dire dji so foirt malåde.

Disfondowes: dè, do, dou, du. Pc. & Gm: dou; (miersipepieuzmint el mape ALW 2.3).

Etimolodjeye 2[candjî]

Scawaedje do bodje « dominus » (li signeur). Dataedje do mot : 17inme sieke.

Prononçaedje[candjî]

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
do

do omrin

  1. note di muzike, li prumire del game.
    • Do, c’ est mi ki l’ a sol dos ;
      Ré, rai d’ solea al rayire ;
      Mi, a mi, on n’ dit nén « ti ». Tchanson des notes.
    • Do, ré, mi, fa, sol, la, si, do ; tos les gros tchets, c’ est des marcåds.
Mots vijhéns[candjî]
Notes di muzike e walon
do mi fa sol la si
Ortografeyes[candjî]
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Ratournaedjes[candjî]
do

Omofoneye possibe[candjî]

  • dos (o.n., boket do coir).

Inglès[candjî]

Prononçaedje[candjî]

  • AFE : /duː/ (Inglutere); /du/ (Estats Unis)

Viebe[candjî]

to do (v. sins coplemint)

  1. (sinse djenerå).
    • Try to do your best.
      Sayîz d’ fé d’ vosse mî.

Ratourneures[candjî]

  1. how do you do?

Codjowa[candjî]

do

  1. Viebe « to do » å cåzant do prezintrece.
    • I do.
  2. Viebe « to do » a l’ atôtchî do prezintrece.
    • You do.
  3. Viebe « to do » des cåzants do prezintrece.
    • We do.
  4. Viebe « to do » ås atôtchîs do prezintrece.
    • You do.
  5. Viebe « to do » ås cåzants do prezintrece.
    • They do.
  6. ((aidant viebe)) metou divant on viebe dins ene fråze di dmande å prezint.
    • Do you want any help?
      Vloz d’ l’ aidance?
  7. ((aidant viebe)) metou divant on viebe dins ene fråze di noyaedje å prezint; Loukîz a : «do not» / «don't»