bén

Èn årtike di Wiccionaire.
Aller à la navigation Aller à la recherche

Walon (Rifondou)[candjî]

Etimolodjeye[candjî]

Tayon-bodje latén « bene » (minme sinse).

Prononçaedje[candjî]

Adviebe[candjî]

bén (nén candjåve)

  1. (divant on viebe) d' ene façon comifåt.
    • Il a bén fwait s' corti
  2. (divant èn addjectif) foirt.
    • Elle est bén tårdowe.

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]

Contråve[candjî]

Ortografeyes[candjî]

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Li mot n’ est nén dins : C65

Ratournaedjes[candjî]

d' ene boune façon

Sustantif[candjî]

singulî pluriyal
bén béns

bén omrin

  1. çou k' est da ene sakî.
    • Il avént bråmint do bén.

Ratourneures[candjî]

  1. gn a nén si grand må k’ i gn a on ptit bén ki våye avou / gn a nén si grand må k’ i gn a on ptit bén
  2. c’ est on må po on bén

Mots d’ aplacaedje[candjî]

Sinonimeye[candjî]

prôpieté, aveur

Ratournaedjes[candjî]

çou k' est da ene sakî